Traja kamaráti
Krátky, úsmevný príbeh o troch kamarátoch (poník, ovečka a oslík), ktorí nie sú s ničím spokojní a stále niečo vymýšľajú.
(Pre žiakov I. stupňa ZŠ)
Osoby
Ovečka, Oslík, Poník
Traja kamaráti
alebo ... Ako sa tri neposlušné zvieratká kamarátili.
Oslík a Poník: Lalalalalalalala
Oslík a Poník sa bláznia. Nabúrajú do seba hlavami.
Poník: Ty drzák, dávaj si väčší pozor!
Oslík: Ja že som drzák? Ty si dávaj pozor!
Ovečka: Prestaňte! Nikto nie je drzák! Ospravedlňte sa jeden druhému. No tak. Bude to?
Poník: Prepáč oslík.
Oslík: Aj ty mi to prepáč.
Ovečka: Takto to je správne.
Poník: Popevuje si. Hmmm.
Oslík: Čo hovoríš?
Poník: Ihahááá...
Ovečka: Ak neprestanete, odídem od vás. Bolí ma hlava.
Oslík: Mám nápad.
Poník: Ty?
Oslík: Poďme na ihrisko.
Ovečka: Super. Poďme sa zahrať.
Poník: A kde je to ihrisko?
Oslík: No predsa v parku.
Ovečka: Áno, v parku. Máš pravdu.
Poník: Už si spomínam. A sú tam lokotoče?
Oslík: Mňa picne. Aké lokotoče - klokotoče.
Ovečka: A sú tam aj hojdačky?
Poník: A je tam aj šmýkľavka?
Oslík: Áno, je tam aj šmýkľavka, aj kolotoč.
Zvieratká: Hurá. Ide sa.
Zvieratká idú do parku.
Oslík: A už ťa
nebolí hlava?
Ovečka: Si milí, že sa pýtaš. Nie.
Zvieratká cestou srandujú, preskakujú sa, tancujú.
Prídu do parku.
Zvieratká: Jupííí. Sme v parku.
Ovečka: A kto sa vie hojdať?
Oslík: No predsa všetci.
Poník: Ja sa idem ako prvý šmýkať.
Oslík: Aj ja sa chcem šmýkať.
Poník: Dvaja sa nemôžeme šmýkať.
Oslík: Môžeme. Za sebou.
Ovečka: Ja sa budem hojdať.
Poník: Aj ja sa idem hojdať.
Oslík: Aj ja sa idem hojdať.
Ovečka: Traja sa nemôžeme hojdať.
Oslík: Mňa už to nebaví. Je tu nuda.
Ovečka: A to sme sa ani nešmýkali, ani nehojdali.
Poník: Čo budeme robiť? Mám nápad. Poďme do cukrárne na kávičku.
Oslík: Jaj. Taká kávička, tá by nás určite dobre naladila. Už cítim jej vôňu.
Ovečka: Je rozhodnuté. Ide sa na kávičku.
Poník: A do ktorej cukrárne pôjdeme?
Oslík: A ako pôjdeme?
Ovečka: Autom. Len neviem, či tvojim, alebo mojim, alebo tvojim.
Poník: Dobre. Tak pôjdeme mojim.
Oslík: A prečo nie mojim.
Ovečka: Počúvajte, tak pôjdeme každý svojim.
Poník: Tak neusporíme. Musíme sa dohodnúť, ktorým autom pôjdeme.
Oslík: Dohodnuté. Mojim.
Ovečka: Moje je lepšie a rýchlejšie ako vaše.
Poník: A moje krajšie. Tvoje je už staré. Do neho si nesadnem.
Oslík: Mňa picne. My sa na tú kávu ani nedostaneme.
Ovečka: Asi tak.
Poník: Čo budeme robiť?
Ovečka: Mám nápad. Poďme do kina.
Zvieratká: Jasné. Ide sa do kina.
Poník: A už ťa nebolí hlava?
Ovečka: Si milí, že sa pýtaš. Nie.
A tak sa traja kamaráti vybrali do kina. Museli ísť cez celé mesto.
Zvieratká cestou srandujú, preskakujú sa, tancujú.
Pred kinom.
Zvieratká: A sme tu.
Ovečka: To je krásne kino.
Oslík: Najkrajšie, aké som videl.
Poník: Ideme si kúpiť lístky.
Oslík: Počkať!
Poník: Čo sa ti zase nepáči?
Oslík: Premietajú tri filmy naraz.
Ovečka: Čože? Skutočne.
Poník: Tri filmy? Nemožné!
Oslík: No, už je to tak. Môžeme si vybrať.
Poník: Ja ich prečítam.
Oslík: A prečo práve ty?
Ovečka: Nehádajte sa, ja ich prečítam: Včera pršalo. Dnes prší. Zajtra bude pršať.
Poník: Ovečka! Prestaň srandovať! Ty nie si rosnička!
Oslík: Má pravdu. Filmy sa naozaj tak volajú. Včera pršalo. Dnes prší. Zajtra bude pršať.
Ovečka: A ja nenosím zo sebou dáždnik.
Poník: Už to mám. Je to filmový seriál.
Oslík: Seriál?
Ovečka: Povedal seriál a ja mu verím.
Oslík: Najskôr pôjdeme na jeden, potom na druhý a nakoniec na tretí.
Ovečka: Super. Ide sa.
Poník: Nemôžeme ísť na všetky tri filmy naraz.
Oslík: Čo to trepeš. Prečo naraz?
Poník: Lebo začiatok premietania je u všetkých troch o siedmej.
Ovečka: Mňa picne.
Poník: Čo teraz.
Oslík: Ideme domov.
Ovečka: Presne tak. Vy choďte domov a ja idem na prvý diel: Včera pršalo.
Poník: Ovečka prestaň. Sme predsa kamaráti. Domov ideme všetci traja naraz.
Oslík: Môžeme hlasovať. Kto je za? Do kina. Domov.
Oslík a Poník zdvihnú nôžky. Ovečka zdvihne dve nôžky.
Oslík: Remíza.
Poník: Ja ti dám, remíza. Ovečka nepodvádzaj.
Ovečka: Rozhodnuté. Ideme domov po dáždniky a tam sa dohodneme na ktorý diel zajtra pôjdeme.
Oslík a Poník sa pozrú na Ovečku: A už ťa nebolí hlava?
Ovečka: Prečo sa ma to stále vypytujete?
Oslík: Nebolí?
Ovečka: Nie!
Poník: To je dobre.
Oslík a Poník: Hurááá. Ide sa domov.
Oslík a Poník začnú vyvádzať. Sú hluční a neposlušní. Skáču, preskakujú sa.
Ovečka: Moja hlava. Mňa picne.
KONIEC