Stratená opička v lese a múdra sova

Krátky, úsmevný príbeh o opičke, ktorá sa stratila v neznámom lese. No a kto by jej dokázal najviac pomôcť, ak nie múdra sova.

(Nenáročný príbeh, ktorí hravo zvládnu žiaci I. stupňa.)

Osoby:

Opička

Sova

Stratená opička v lese a múdra sova

Sova na strome sa ukladá k spánku.

Sova: Huhuhu. To bola ťažká noc. Teším sa, ako si pospím.

Prichádza nesmelá opička.

Opička: Jaj. Kde som to. Bojím sa.

Sova: Húúúúúúú. Ticho.

Opička: Vyzerá to tu strašidelne. Pomóóóc, stratila som sa.

Sova: Húúúúúúú. Tu sa nedá spať.

Opička: Je tu niekto? Opička sa trasie.

Sova: Straší opičku. Hu -hu-hu-hu.

Opička: Jaj. Čo to bolo? 

Sova: Huhuhu.

Opička: Zbadá sovu sediacu na strome.  Čo robíš. Skoro som sa ťa zľakla.

Sova: Hu. Už ma to s tebou nebaví. Ako môžeš byť taký strachopud.

Opička: Stratila som sa. Neviem, čo by si robila ty na mojom mieste.

Sova: Tak sa zase rýchlo nájdi.

Opička: Ako sa mám nájsť? A navyše, už som hladná a smädná.

Sova: Pomôžem ti. 

Opička: Som samé ucho.

Sova: Si v lese. Hlbokom lese.

Opička: Hlbokom lese? Mamička moja.

Sova: Ako si sa sem dostala?

Opička: Sama neviem. Skákala som po stromoch a stratila som cestu späť.                                                    Páčia sa mi stromy v tomto lese.

Sova: Koho hľadáš?

Opička: Svoju rodinu. Alebo aspoň nejakú inú opičku.

Sova: Opice tu nie sú. Musela by som o tom niečo vedieť. Ty si jediná v tomto lese.

Opička: Čo mám teraz  robiť?

Sova: Neviem. Ty si sa stratila, ja nie. Chceš ísť ešte hlbšie do lesa?

Opička: Prečo to hovoríš? Povedala si, že mi pomôžeš a zatiaľ ma len strašíš.

Sova: Ja, že ťa straším? Nejajkaj toľko. Kto to má počúvať!

Opička: Tak mi konečne pomôž von z lesa.

Sova: Z lesa je dlhá cesta.

Opička: Nevadí. Tento les sa mi páči.

Sova: Pôjdeš týmto smerom. Sova jej ukáže smer.

Opička: Ďakujem. Predsa si len milá sova. A nielen uhúkané strašidlo.

Sova: Ja? A strašidlo? Si drzá ako opica.

Opička: Však som opica.

Sova: Ako vidím, už sa nebojíš.

Opička: Keď viem smer, tak sa nebojím.

Sova: Po ceste späť možno stretneš jeleňa.

Opička: Nóóó. Tak trochu sa bojím. Smeje sa.

Sova: Stretneš diviaka.

Opička: Smeje sa. Stále sa iba trochu bojím.

Sova: Stretneš medveďa.

Opička: Mňa nezastrašíš. Stále sa iba trochu bojím.

Sova: Pozri, čo to tam je. Ukáže na druhú stranu, ako má ísť opička.

Opička: Kde? Nič nevidím.

Sova: Tam. Pozri sa lepšie. Pozerá to na nás takými veľkými očami.

Opička: Asi niečo vidím.

Sova: A teraz sa to pohlo. Pokývalo hlavou.

Opička: Jaj. Vidím oči. Naozaj to kýva hlavou. Opička začína ustupovať.

Sova: A teraz sa to celé pohlo. Je to veľké. Čo veľké, o b r o v s k é.  Húúúúúúú

Opička: Jaj. Hýbe sa to. Ustupuje.

Sova: Húúúúúúú Utekáááj kto môžeš.

Opička: Jáááj. Uteká smerom von z lesa.

Sova: No. A je to. Kričí za opičkou. A nikde sa nezastavúúúj.                                                                               O dvadsať minút by mala byť von z lesa. Normále by ti to trvalo pol dňa.                                           Ale keďže si smädná, hladná a strach má veľké oči, stihneš to skôr.                                                 A ja môžem konečne spať.

Uloží sa na konári a spí.     

KONIEC