Prefíkaná myška Micka a kocúr Max

Úsmevná poviedka o myške, ktorá sa rozhodla sa rozhodla zvíťaziť nad kocúrom.

Prefíkaná myška Micka a kocúr Max.

Kocúr Max prišiel k múru, ktorý bol postavený z kameňov a chránil dom pred zlodejmi. Nebol vysoký, takže to vlastne ani nebol múr, skôr múrik. Sadol si a pozrel hore. Teplé slnečné lúče dopadali priamo na vrch múrika a zohrievali ho.

- Mňau, ale je dnes krásny deň! - zívol. Povystieral labky, chrbát a keď bol presvedčený, že je už pripravený, jedným dlhým skokom sa ocitol na múriku.

- Toto je to správne miesto. Ako stvorené na opaľovanie. Sadol si a jazýčkom začal čistiť labky. - Nemôžem sa predsa opaľovať špinavý, - pomyslel si.

Po dôkladnom umytí tváre zívol a chrbtom sa vystrel na vyhriaty kamenný múrik.

- Slniečko, pekne ma zohrievaj. Chcem byť celý čierny ako čokoláda.

Zavrel oči a hlávka mu po chvíli pomaly začala padať na bok. Zaspal. Bolo počuť slabé chrapkanie.

Po pol hodine sa zobudil, sadol si a zvedavo začal obzerať kožúšok.

- Už som celý čierny? O-pa-tr-ne. Musím dávať pozor. A teraz šup na chrbát.

Opäť si ľahol ale tentokrát na brucho. Labky sa mu z oboch strán múrika voľne hompáľali ako štyri klobásky zavesené na drievku. Keď pozrel na jednu z nich, zbledol.

- Biela bodka, - zašepkal a takmer prestal dýchať. Pre istotu pozrel ešte raz. Labku si dal rovno pred oči, aby lepšie videl, či sa mýli alebo nie. Na labke, medzi vankúšikmi, bol malý kamienok. Bránil dokonalému opáleniu. Nečakal a jazykom ho šikovne odstránil.

- A teraz rýchlo na slnko! Ľahol si na chrbát a labku s bielou bodkou otrčil k slnku. - Len aby nebolo neskoro, - hundral, - len aby nebolo neskoro.

Slniečko hrialo a Max bol spokojný. Prižmúril oči a oddychoval.

- Hej! - ozval sa slabý hlások. - Hééj!

Ale keďže vychádzal z trávy a múrik bol aspoň meter nad zemou, Max ho nepočul.

- Héééj ty tam a ja tu, - ozvalo sa už hrubším hlasom.

Max sa posadil: - Volá ma niekto? Pozrel napravo a potom naľavo. Nikoho však nevidel.

- Nikto. Opäť si ľahol. Labku vystrčil čo najbližšie k slniečku.

Malá myška zatiaľ vyšla z trávy a krátkymi nožičkami veselo cupitala známym chodníčkom na múrik. Zostala stáť na jeho konci. V bezpečnej vzdialenosti od Maxa.

- Hej, kocúr! - zvolala odvážne.

Max ako struna vyletel do vzduchu a dopadol bezpečne na štyri labky. Srsť sa mu zježila. Pozrel doprava a potom doľava.

- To nie je možné. Stále počujem, ako na mňa niekto volá a nikoho nevidím.

Pre istotu pozrel pod múrik. Nikoho však nevidel.

- Starého kocúra, - zagánil. - Veď tu nikto nie je. A čo ak mám halucinácie? Preľakol sa. - Počujem hlasy, ktoré nie sú. To mi ešte chýbalo. Sadol si a zmätene hľadel pred seba.

- Určite som dostal úpal, - uvažoval. - Som vážne chorý. Musím ísť do nemocnice.

Postavil sa, labky sa mu podlomili a tak pre istotu si rýchlo ľahol. - Pomóc, - zaúpel. - Strašne sa mi krúti hlava. Pomôžte mi niekto? Do nemocnice sám nezájdem. Asi odpadnem. Otočil sa na chrbát a zavolal: - Pomoc. Pomóóóc!

Myška podišla bližšie ku kocúrovi. Stále si však udržiavala bezpečnú vzdialenosť, aby v prípade nebezpečenstva mohla rýchlo ujsť. - Potrebuješ pomoc? Som tu, kocúrik.

- Opäť počujem ten hlas, -bezradne povedal Max, ale už s ním ani nepohlo.

- Volal si ma, tak som prišla.

- Ja? Max si ju stále nevšimol. Splývala s okolím.

- Mám kurz prvej pomoci, - povedala myška.

Max sa posadil a s veľkými očami pozeral pred seba. - Myš. Ten hlas, to si bola ty?

Vyskočil na všetky štyri labky, výstražne zamraučal. Malá myška ustúpila a takmer spadla z múrika.

- Nepotrebujem pomoc od nejakej myši! Alelen čo to dopovedal, hlava sa mu zakrútila a musel si opäť ľahnúť. - Pomóóóc!

- Bojíš sa ma? - smelo sa opýtala myška.

- Ja? Nehrozí! - precedil nahnevane Max pomedzi zuby.

- Ak potrebuješ pomoc, si pacient. A som tu správne.

Max zdvihol hlavu: - Nie som pacient! - odvrkol.

- To rozhodnem ja, - oznámila myška a smelo urobila krok dopredu.

- Určite, - zamrmlal Max a hlava mu klesla na múrik. - Až naprší a uschne.

- Si môj pacient. Tvoje meno, prosím, - začala myška svoju dôslednú prácu.

- Povedal som, že od myši ...

Myška ho však nenechala dohovoriť: - Ako sa cítiš? Bolí ťa niečo? Ukáž mi, kde ťa bolí. Máš teplotu? - a mala pripravených mnoho ďalších otázok.

- Nesnaž sa ma presvedčiť, že som chorý.

- Volal si o pomoc, alebo sa mýlim?

- Áno, potrebujem pomoc. Ležal som na slnku a točí sa mi hlava.

- A ja som tvoja záchrana, - povedala myška vzpriamená ako vojak pripravený do boja. To preto, aby sa Maxovi, pozerajúcemu zdola zdala čo najvyššia. - Došla som včas. Dovolal si sa správne.

- Nechcem pomoc od myši, ktorá vyliezla z nejakej špinavej diery a presviedča ma, že je sestrička. Prečo mi to robíš?

Myška podišla až k hlave kocúra, k jeho uchu, aby ju dobre počul! - Mám riadny kurz! Skončila som ho na jednotku, - zaševelila.

- Povedal som nie! - tvrdošijne sa bránil Max.

- Posledné slovo, kocúrik? - spýtala sa myška.

- Áno!

- Ako chceš. Máš šok. Upiekol si sa na slnku do čierna...

- Som kocúr, tak musím byť čierny, - nahnevane zvolal Max a sadol si.

- Krúti sa ti hlava a máš halucinácie, lebo nerozoznáš mačku od myši. O chvíľu budeš bezvládne ležať, vysilený a smädný. Nikto ti nepomôže, - mudrovala myška a drobnými krôčikmi cupitala na koniec múrika.

Keď Max uvidel, ako malá myška pomaly odchádza, vzpamätal sa.

- Počkaj! - zvolal vystrašene, - nemôžeš opustiť raneného.

Myška zastavila, otočila sa a vrátila sa: - Som rada, že si si to rozmyslel. Povedz mi pekne svoje meno, kocúrik.

- Max, - povzdychol si kocúr.

- Dátum narodenia?

- 25.2.2006. A ty sa ako voláš? - opýtal sa Max.

- Micka? Myš sa nemôže volať Micka.

- Ja nie som myš. Som tvoja sestrička, mačka. Nepovedala som ti to? Teraz to už vieš.

- Ale ja vidím myš! - zvolal Max, - nikdy som si nepomýlil mačku s myšou.

Micka sa pozorne zahľadela na Maxa! - Skutočne?

Max mal ďalšiu otázku: - Prečo si taká malá ako myš?

Micka sa opäť hrdo vystrela: - Som mačka, šľachtená do mala. Aby som zdolal všetky prekážky a prišla včas k pacientovi. Na veľkosti nezáleží.

- A prečo máš taký tenký chvost? Mačky ho majú predsa veľký a huňatý.

- Ostrihala som si ho, aby sa v ňom neskrývali bacily.

- A prečo si sivá?

- To je teraz móda. Všetky sestričky máme rovnakú uniformu. Sivú, - usmiala sa Micka.

Max vystrčil pazúry a labkou chňapol do prázdna: - Si myš!

Micka sa nedala a milo k Maxovi prihovorila: - Nie som myš, kocúrik.

- Nehovor mi stále kocúrik. Si myš a basta! - zagánil Max.

- Nehádaj sa, lebo odídem! Posielam správu do centrály: pacient má vysokú teplotu, krúti sa mu hlava a namiesto mačky vidí myš. Je nervózny a háda sa.

- Prečo sa to stálo práve mne? - zaúpel kocúr Max a bezvládne klesol na múrik. - Ja nechcem vidieť mačky namiesto myší.

Micka súhlasne zakývala hlavou: - Musíš uznať, že je to nezvyčajné. A, - významne sa nadýchla, - nebezpečné. Zároveň si pohladila fúzy ako zvyknú robiť múdre mačky.

Max začudovane pozrel na Micku: - Ako to myslíš?

- Predstav si, že by si dostal hlad, napadol ma a zožral. Mačku namiesto myši. To by bola hrôza. Micka sa snažila pôsobiť čo dôveryhodne.

Max sa preľakol: - Ja nechcem žrať mačky. Aj keď som hladný, - nesúhlasne kýval hlavou.

Micka rýchlo vytiahla špagát: - Práve preto ťa musím zviazať.

Max vypleštil oči: - Zviazať?

Micka natiahla špagát, ktorý držala v labkách a ráznym myknutím vyskúšala jeho pevnosť.

- Pokiaľ vidíš namiesto mačky myš, si nebezpečný, - povedala vážnym hlasom.

- Nebezpečný? - zaúpel Max, bezbranne a od prekvapenia naprázdno prehltol. - No dobre, - vzdychol si a sklonil hlavu. - Ale len na chvíľu, - pozrel Micke do očí, - potom ma zase rozviažeš. Keď ma to prejde.

- S radosťou, kocúrik, - tajne sa radovala Micka. - Daj pekne ruky vedľa tela.

- A nehovor mi kocúrik. Jasné? Som kocúr.

Max si ľahol a ruky položil vedľa tela. Micka Maxa zviazala a dvakrát skontrolovala, či uzol pevne drží. Potom sa milo usmiala a s najväčšou dôstojnosťou prehovorila: - Tak, kocúrik Max. Meno máš síce pekné, akože maximálne veľký a mocný, ale to ti nepomohlo. Teraz zavolám ostatné myšky kamarátky. Vieš, neverili mi, že dokážem premôcť a zviazať najsilnejšieho kocúra v meste. Budú sa ma báť a ja sa stanem kráľovnou všetkých myší v tomto dome a okolí. Budú my nosiť tie najlepšie dobroty a ja nebudem musieť ani labkou pohnúť. Pekne tu lež a ani sa nepohni. Poslúchaj. Hneď sa vrátim.

Maxovi to pomaly začalo dochádzať. - Potvora jedna malá. Predsa som mal pravdu, že je to myš, - skrivil ústa a mlčky hľadel za odchádzajúcou myšou. V oku sa leskla slza. Ja som hovoril, že myš sa nemôže volať Micka.