Oslík a ovečka

Krátky príbeh dvoch kamarátov, ktorí sa ulakomia na kúsok trávy. A čo také lakomstvo prináša? 

Viete deti, to sa stáva. Keď jeden chce mať viac ako ten druhý, môže na to doplatiť. A ak sa stretnú dvaja, ktorí si aj ten kúsok trávy závidia, môžu na to doplatiť obaja.

(pre žiakov prvých ročníkov)

Postavy

Ovečka 

Oslík

Gazda - v závere scénky

Oslík a ovečka sa pasú na lúke. Každý na inej strane.

Ovečka: Mňam. Mňam. Mňam.

Oslík: Mňam. Mňam. Mňam.

Všimnú si jeden druhého, pozerajú na seba.

Ovečka: Mňam.

Oslík: Z trucu. Mňam. Mňam. Mňam.

Ovečka: Pch. Pasie sa ďalej.

Oslík: Podíde k ovečke. Toto je moja trávička.

Ovečka: Pozrie na oslíka. Moja.

Ovečka sa pasie ďalej, ešte s väčšou intenzitou. 

Ovečka: A moja, a moja, a moja, a moja, ...

Oslík sa začne tiež pásť.

Oslík: Z trucu. A moja, a moja, a moja, a moja, ...

Obaja sa pasú, požierajú všetko okolo seba. Nehľadia na to, či sú hladní alebo nie, hlavne sa snažia zjesť viac, ako ten druhý. Sú tak zaujatí, že si nevšímajú jeden druhého, až sa zrazia hlavami. Oslík si od prekvapenia sadne a Ovečka tiež.

Ovečka: Aúúú.

Oslík: Aúúú.

Ovečka: Moje au je väčšie. Krúti sa mi hlava. Pozri. Zatočí sa dookola.

Oslík: Mne nič nie je. Ja mám tvrdú hlavu. Som osol.

Oslík sa otrasie, vyskočí a s chuťou sa pasie ďalej.

Oslík: Mňam. Dnes je výnimočne chutná tráva.

Ovečka sa prestane krútiť hlava. Pozerá na oslíka ako sa pasie.

Ovečka: Tak to teda nie!

Ovečka a Oslík sa pasú ďalej. Ale keďže brušká majú stále plnšie a plnšie, plné až po samý okraj, hýbu sa pomalšie a pomalšie. Ťažko sa im dýcha a rozpráva.

Ovečka a Oslík: Mňam, mňam, mňáám, mňááám, mňáááám, ...

Prežraté zvieratká sa zvalia do trávy a ležia na chrbátiku.

Ovečka: Jáááj. Prežrala som sa.

Oslík: Jáááj. Brucho mám ako balón.

Ovečka: Už nevstanem. Mám krátke nohy.

Oslík: Musíme zostať ležať. Lebo ak sa pohnem, budem sa len gúľať a gúľať až sa zastavím                     v jarku. Možno do večera schudneme.

Ovečka: Do večera? Zhrozene. Jáááj. Čo ak nás tu nikto nenájde a bude tma a do rána zomrieme.

Oslík: A  čo ak nás nájde Medveď?

Ovečka: Jáááj. Pomóóóc. Medvéééď.

Oslík: Tichšie. Chceš, aby nás niekto počul?

Obaja šeptajú: Pomóóóc, pomóóóc.

Ovečka: A čo keby sme si niečo zaspievali, aby nám nebolo smutno, pokiaľ nám brušká                               spľasnú.

Oslík: Nadáš pokoj.

Ovečka začne spievať:    Kožuštek ja pekný mám                                                                                                                                 V zime sa ním zohrievam                                                                                                                               V lete je mi na obťiaž                                                                                                                                       Musím sa dať ostrihať

                                           Ovečka som domáca                                                                                                                                       Na úžitok chovaná                                                                                                                                           Mlieko na syr rada dám                                                                                                                                 Z vlny svetrom zohrievam

Ovečka: A teraz ty.

Oslík spieva:                    Tvrdia že vraj, hrdý som                                                                                                                                 Tvrdohlavý ako strom                                                                                                                                     Ale ja sa len tak hrám                                                                                                                                     Rád si stojím, premýšľam.

                                           Oslík som ja domáci                                                                                                                                       Na úžitok chovaný                                                                                                                                           Ťažké bremená nosievam                                                                                                                             Tak ja ľuďom pomáham

Ovečka: No vidíš ako nám to spolu ide.

Oslík: Máš pravdu. Nemuseli sme sa hádať. A teraz tu ležať ako dva plné súdky.

Ovečka: Čo len s nami bude. Preľakne sa. Tuším niečo počujem.

Oslík: Kde?

Ovečka: Z hory sa niečo k nám  blíži.

Oslík: To je isto iste medveď alebo vlk. Utekajmééé.

Ovečka: Utekajmééé. Gazda náš, kde si? Zachráň nás.

Obaja vyskočia na nohy a bežia.

Gazda: Do paroma. Kde zase išli. Volali gazda, gazda a keď sem prídem, nieto ich. Ach jaj.                       Sú to ale nezbedníci. Chcel som ich do dvora zahnať a oni zmiznú.                                                     Veď len pred chvíľou tu boli. Zase aby som ich išiel hľadať.                                                                   Deti, poraďte mi. Kadiaľ bežali.                                                                                                                   Ďakujem.                                                                                                                                                           No počkajte vy nezbedníci.

K O N I E C