Dušo, Domo a Ingrid
Dušo, Domo, Ingrid a ich deň "D". Traja priatelia, ktorí zažívajú "veselý" deň plný prekvapivých rozhodnutí a následkov.
POSTAVY:
Dušo a Domo sú priatelia, ktorí radi chodia spolu na výlety bicyklami. Počas výletov sa zastavia u Ingrid, u ktorej vo dvore opravujú, vylepšujú svoje bicykle. Zároveň u Ingrid v jednej z jej izieb rodinného domu majú sklad náhradných dielov na bicykle ako aj iných vecí, ktoré vždy prinesú z potuliek po okolí.
DUŠO - (50-60 rokov), rozvedený. Posledné dni vo svojej hlave rieši minulosť. Uznáva, že v manželstve s Elen robil chyby a aj vďaka ním sa rozviedli. Snaží sa zapôsobiť na Ingrid, dúfajúc, že by mohla Elen nahradiť. Tá ho však odmieta. Po návšteve ústia rokliny skrýva v sebe túžbu skočiť na jej dno. Keď sa tak v závere hry rozhodne urobiť, stretáva sa s Elen. V rozhovore s ňou zistí, že ju už nemá rád.
DOMO - (35-45 rokov), slobodný, už nie mládenec. Záleží mu na dlhoročnom priateľstve s Dušom, ktoré je založené na poznaní starých otcov pred mnohými rokmi. Dušo je pre neho akýsi vzor, ochranná ruka. Jeho samého čaká veľká zmena v živote. Posledné dni je nesvoj, nervózny, náladový a nešťastný z toho, že sa k nemu nasťahuje tehotná priateľka. Napriek tomu, že sa na dcérku teší, nevie si predstaviť, že v byte, v ktorom žil doteraz sám budú traja. Cíti radosť ale aj strach a zodpovednosť.
INGRID - (stredný vek), slobodná. V ten deň rieši svoju prítomnosť pre lepšiu budúcnosť. Ingrid je dcéra matky, ktorá sa narodila v zahraničí (Nemecku). Pre Duša a Doma je akousi bútľavou vŕbou, lojálna k ich zberateľskému rozmaru. V ten deň sa cíti opäť ako 15 ročná. Definitívne sa rozišla sa s chlapcom, ktorý jej napriek tomu stále vyvoláva. V hlave už niekoľko dní (vďaka dočasnej somatickej poruche) počuje stále tú istú pieseň z mladosti. Spieva si ju a to ju povzbudzuje ďalej konať. Rovnako ako predchádzajúce dni sa snaží nájsť miesto pre svoje kvety-lásky. Má utkvelú predstavu, že ani jedno miesto nájdené pre ne v predchádzajúcich dňoch nie je to správne. Vyzve Duša a Doma aby si zobrali z jej domu svoje zberateľské kúsky, nakoľko si chce kúpiť psa, zveriť im ho do opatery a odletieť za priateľom z detstva a rodinou do Nemecka. Je nekompromisná a rozhodnutá.
ELEN - bývalá manželka Duša. Stretne sa s Dušom pred jeho skokom z útesu do rokliny. Opisuje mu smrť ako príjemnú milenku, ktorá na neho čaká a verí, že ju nesklame. Zároveň konštatuje, že Dušo sa mýli ak si myslí, že ho nemilovala a dostatočne nepoznala. Na stretnutí je uvoľnená, pokojná. Je len Dušovou predstavou/víziou.
SCÉNA:
Dva bicykle, na ktorých Dušo a Domo v prvej časti predstavenia bicyklujú. Zvuk reťaze počas predstavenia je zaujímavý námet na hru s akustikou. V druhej časti, vo dvore Ingrid obaja bicykle Dušo a Domo opravujú, vylepšujú.
Útes - ostrý skalný výbežok nad roklinou, kde Dušo a Domo vedú svoj filozofický rozhovor.
Dvor pred domom Ingrid. Zároveň priestor pre bicykle Duša a Doma, stojan s kvetináčom, krhla s vodou, vedrá so súčiastkami, ďalekohľad, pršiplášte, ...
DUŠO, DOMO a INGRID a ich deň "D"
Výstup I.
Diváci vchádzajú do sály. Dušo a Domo sa pripravujú na výlet. Keď sú pripravení, s prilbami na hlavách, malými ruksakmi na chrbte dajú pozdrav a šliapu na bicykloch do kopca. Znie gitarové blues. Po chvíli prichádza Ingrid, sadne si na lavičku na priedomí. Vyberie jednu z kníh a začne ju čítať. Dušovi, ktorý je starší ako Domo sa šliape ťažšie. Potí sa. Je z toho trochu nervózny. Domo takmer stále zamyslene hľadí pred seba. Stále šliapu. Dušo utiera pot z čela a krku, ...
Po chvíli.
DOMO Si hotový, čo? (Krátka pauza.) Si hotový... Počuješ ma? Si hotový!
DUŠO Vyrývaš? (Utiera si pot na čele.)
DOMO Úprimný záujem o kamaráta je podľa teba vyrývanie?
DUŠO Nehádaj sa, lebo ma začnú bolieť kolená ako včera.
DOMO To ti vyšlo, ty ... upotenec.
DUŠO Utopenec? Nemusíš sa báť. Dnes neskončím v jazere ako minule. Daj. Chcem foto, do albumu.
Domo vytiahne mobil a za jazdy urobí niekoľko fotiek. Dušo sa usmieva, pózuje. Domo je stále vážny a strohý.
DOMO Ok. Zdvihni ruky. Teraz zdvihni nohy. Prehni sa viac dozadu. Dobre, stačí. Nie si žiadna filmová hviezda.
Domo skryje mobil, šliape, hľadí pred seba a mlčí. Obaja ďalej šliapu. Dušo sa potí. Gitarové blues pomaly utícha.
DUŠO Ťažko sa mi dýcha. Myslíš, že bude pršať? (Krátka pauza.) Počúvaš ma vôbec?
DOMO (nemá chuť na rozhovor) Ale hej.
DUŠO (napije sa z fľaše, pozrie hore) Rovno nad nami visia čierne mraky.
DOMO Mám ich na háku. Aspoň nepraží slnko.
DUŠO Mám pocit, že sú stále nižšie a nižšie a nižšie... že každú chvíľu na nás spadnú.
DOMO (stroho) Nestresuj a šliap! Nejaký dážď nás nemôže rozhodiť.
Chvíľu ticho šliapu. Dušo prehodí prevod na ľahší, opäť sa napije.
DUŠO Je ti niečo, Domo?
DOMO Prečo sa pýtaš?
DUŠO Len tak. Buď stále čumíš pred seba alebo vyrývaš.
DOMO Nerieš. Ja svoj život zvládnem sám.
DUŠO Ako chceš.
DOMO Máš pravdu. Bude pršať. (Krátko pozrie hore.) A aj bude búrka.
DUŠO Búrka? (Zvážnie.) Šibe ti?
DOMO Ani nie.
DUŠO Keď to príde, musíme zahodiť mobily ako minule.
DOMO Tak to teda nie. Nikdy viac, kámo! (Nahnevane.) Tri týždne som ho hľadal a nič. Stál ma jednu celú výplatu! Hovno!
DUŠO Počkaj, počkaj. Neprispel som?
DOMO (zhrozene pozrie na Duša) 20 euro? (Ironicky.) To ma ozaj vytrhlo.
DUŠO Zahodil si ho dobrovoľne, nie?
DOMO Čo? Ja? Dobrovoľne? Však si mi ho ako dement vytrhol z ruky a jéééb ho do hory.
DUŠO Dobre, dobre, dnes ti ho nezahodím.
DOMO To počujem rád.
DUŠO Ospravedlnil som sa ti najmenej stokrát.
DOMO Naozaj?
DUŠO V tejto chvíli stojedna.
DOMO Aj to je málo.
Krátka pauza.
DUŠO Počúvaj, ako je to ďaleko? Túto cestu si vôbec nepamätám.
DOMO Nepamätáš? Klídek. O chvíľu sme tam.
Ingrid vstáva, polohlasne číta úryvok z knihy, ktorú rada čítala ako 15 ročná. Po dočítaní pozerá na Duša a Doma. Prihovára sa im.
INGRID Dnes sa vám bude šliapať ťažšie ako ostatné dni, priatelia. Je sparno a možno bude pršať a možno... (ukáže prstom hore) bude búrka. Dávajte na seba pozor. Potom mi budete rozprávať.
Ingrid sa vráti k lavičke, sadá si, odloží knihu, berie si ďalšiu a číta.
Výstup II.
Domo a Dušo šliapu. Chvíľu znie gitarové blues. Ako prvý to vzdáva Dušo.
DUŠO Ja to nedám. Oddych. Nevládzem.
INGRID Poďme chlapci. Nevzdávajte sa.
DOMO Súhlas, dajme pauzu.
INGRID Ako chcete.
Dušo a Domo schádzajú z bicyklov, dajú si dole prilby a batohy. Pozrú na seba, usmejú sa, dajú svoj pozdrav. Nasleduje úvodný príhovor k divákom. Zároveň, ako sa rozprávajú medzi sebou, Domo kontroluje technický stav svojho bicykla.
DUŠO (divákom) Dobrý deň. Dušo zo Žiliny. Takto sa ohlasujem, keď mi niekto volá: "Dobrý deň, tu Dušo zo Žiliny."
DOMO (divákom) "Dobrý deň, Domo, zo Žiliny." Presne takto sa ohlasujem vždy do mobilu. "Domo, zo Žiliny."(Skloní sa nad bicykel. Otočí sa na Duša.) Dušo, hoď mi osmičku.
DUŠO (tvári sa, že nepočuje, hvízda si)
DOMO Prosím... Vidličák.
DUŠO To je iné.
Dušo vyberie z vrecka pripevneného na kostre bicykla osmičku - vidličák a podáva ju Domovi.
DUŠO (divákom) Môj otec sa predstavuje presne tak ako ja.
DOMO (doťahuje maticu na bicykli) Aj môj otec povie vždy presne to isté.
DUŠO (divákom) Túto tradíciu založili naši dedkovia.(Natrčí ruku k Domovi.) Vráť mi osmičku.
DOMO Vydrž. Trošku trpezlivosti ťa nezabije. (Dáva kľúč Dušovi. K divákom.) Obaja totižto radi telefonovali.(Vytiahne mobil, hľadá v ňom mapu miesta, kde sú.)
DUŠO (divákom) Ich zoznámenie bolo to jednoduché. Dedko Dušo si potreboval zavolať. Poznáte to, mal nutkanie. Vyšiel z domu a keď ho babka nevidela, za prvým rohom vliezol do telefónnej búdky. Zdvihol slúchadlo, hodil peniaz a... vytočil náhodné číslo. (Dušo priloží kľúč k uchu.)A čakal. Usmieval sa.
DOMO Počuj, tá vojenská mapa, čo si mi zohnal, je páradna. Hneď som na nej našiel, kde sme. Som dobrý, čo.
DUŠO Crn, crn. (Vyčítavo pozrie na Doma.) Zvonííí. (Otočí sa na divákov.) Kto asi zdvihne na druhej strane?
DOMO (priloží mobil uchu) Halóóó. Tu Domo zo Žiliny.
DUŠO (zhrozene)Do riti... Domo zo Žiliny? (Prekvapene zostane stáť.)Do riti.
DOMO Halóóó. Nebudem sa predsa baviť s hluchým telefónom. (Odchádza k bicyklu.)
DUŠO (divákom) Dedko Dušo...
DOMO ...tupo hľadel na telefón.
DUŠO (divákom) Po chvíli ho opäť zdvihol a rýchlo vytočil to isté číslo.
DOMO Mal výbornú pamäť na čísla.
DUŠO (divákom) Čísla miloval ako ja. Napríklad, mal dokonalý prehľad o počte báb s ktorými chodil. Pamätal si nie len ich...
DOMO mená a dátumy narodenia...
DUŠO (divákom) ... ale dokonca aj ich rodné čísla. V hlave mal akýsi denník svojich lások. Keď sa oženil, presne si pamätal dátum, hodinu a miesto, kedy počal svojich päť detí. (Otočí sa vyčítavo na Doma.)Zvoní...
DOMO Halóóó. tu Domo zo Žiliny.
Ingrid dočíta, zahrmí. Dušo a Domo zrušia svoje telefonovanie. Dušo odkladá kľúč do náradia. Ingrid pozoruje chalanov.
DUŠO Domo, mobil!
DOMO Nedám ho!
DUŠO (atakuje) Mobil!!!
DOMO Povedal som, že ho nedám.
DUŠO (prosebne) Mobil.
DOMO (krátka pauza) Dobre, dobre...
Domo zanesie mobil niekoľko metrov ďalej, položí na zem.
DUŠO (prenasleduje Doma) Dobre robíš, čo robíš. Mobil priťahuje blesky. Šľahne ťa a vystrie ako hada. Tvrdý.
Zahrmí. Obaja vyberú pršiplášte, sadnú si a prikryjú sa nimi. Prichádza Ingrid, popevuje si svoju pieseň. V ruke nesie krhlu. Časť vody, cez ružicu, vyleje na chalanov, bicykle. Počuť šušťanie dažďa.
INGRID Včera som vám hovorila, že dnes bude pršať. Myslím na vás, moji milí. Ešteže ste si zobrali pršiplášte. A to ste si ich nechceli kúpiť, frajeri. My ich nechceme, načo nám budú, Sme predsa chlapi, samé drísty. Musela som ísť s vami. (Krhlu položí na zem, venuje sa kvetom v kvetináči v stojane.)
DOMO Už neprší.
DUŠO (vystrčí ruku) Ani nehrmí.
Dušo a Domo vstávajú a otrasú pršiplášte z dažďových kvapiek, dávajú ich do ruksakov.
DOMO Len tak mimochodom, ty máš kde svoj mobil?
DUŠO Kde by som ho mal, vo vrecku.
DOMO Čože? Ty si fakt unikát. (Domo si berie mobil zo zeme.)
DUŠO Najskôr utopenec a teraz unikát. Dnes valíš (Zatlieska.).
Dušo a Domo si utrú mokré sedadlá bicyklov.
DUŠO (k Domovi) Domo, kde sme to prestali?
DOMO Naši dedkovia a ich zoznámenie po telefóne.
DUŠO Aha. Tak sa obaja naši dedkovia spoznali. Vraj dokázali prekecať veľa, veľa hodín. Dedko Dušo v ten deň, keď sa spoznali, večeru nestihol,...
DOMO ...ale sex hej.
DUŠO (polohlasne) 25845 krát s jednou ženou, pošepol mi raz ráno do dôverne ucha.
DOMO Chudák babka.
DUŠO (k divákom)"Aj keď večerať nebudeme, pomrviť musíme," rád hovorieval večer babke do ucha, keď si ľahli do postele. (Neveriacky.) 25845 krát? Aj tak som mu neveril.
DOMO (kontroluje náradie v taške) Počúvaj, chýba mi jeden imbusák. Nepožičal si si ho? Náhodou?
DUŠO Načo by mi asi bol. Mám svoj.
Zahrmí.
DUŠO (schováva pršiplášť, zakladá prilbu, sadá na bicykel) Makaj, lebo opäť zmokneme.
DOMO Zmizol mi. Takže...? (Pohľad na Doma.)
DUŠO Čo tým chceš povedať? Náhodou?
DOMO (dvíha hlas) Hádaj, čo asi. Sme tu len my dvaja. A nezdrhaj, keď sa s tebou rozprávam, do riti.(Nahnevaný skáče na bicykel, zakladá prilbu.)
DUŠO (začína šliapať)Nepožičal si mi ho a hotovo! Ne-po-ži-čal. (Šliape, čo to dá.)
DOMO (šliape) Len aby. Nebolo by to prvýkrát. Starneš, zabúdaš a senilnieš. dedko.
DUŠO Opäť provokuješ? Nemám náladu na nejaké žabomyšie dohady.
DOMO (s úsmevom) Čo máš proti žabám? Sú milé, malé, zelené, trochu slizké, no negrgajú, neprdia, nepijú vodu ani neštia. Napijú sa len raz za život a tá istá voda v nich koluje celý život. Keby tak jeden krígeľ piva vo mne koloval aspoň jeden deň. To by som ušetril.
DUŠO Somár.
Zahrmí. Dušo a Domo šliapu do kopca. Krátko znie gitarové blues.
Výstup III.
Cyklisti štronzo. Ingrid vyjde na priedomie. Spieva si. Má dobrú náladu. V rukách nesie stojan s kvetináčom. Stojan položí na zem.
INGRID Moje krásne kvietky, moje lásky. O vás sa postarám.
Ingrid zvoní mobil - crn, crn. Cyklisti šliapu, vo svetle je len Inge. Bicykle v prítmí.
INGRID Ahoj, Peťo. Čo potrebuješ? (Prechádza sa sprava doľava. Využíva celý priestor predného javiska.) Nie, už pár dní nie som tvoja cicuša. Prestaň!
Ako? Nepočujem ťa dobre. Som vo vlaku na chodbe. Je tu hluk.
Čože? Bolí ťa hlava? No môôôj. Teplomer máš v poličke nad televízorom.
Daj si ho pekne pod pazuchu. To hádam zvládneš.
Peťko, je mi to ľúto. Na to si mal myslieť skôr. Tunééél...
Cyklisti štronzo. Ingrid odloží mobil.
INGRID (hľadí na stojan s kvetmi, vyberie kvetináč zo stojana, zamyslí sa)
Tu ste boli včera. (Podíde s kvetináčom doľava.)
Tu tiež nie! (Podíde s kvetináčom doprava. Snaží sa čo najviac využiť celý priestor zadnej časti javiska.) To bol pondelok. (Pozerá po okolí.) Tam utorok, tam štvrtok a piatok, ...(Kvetináč stále drží v rukách. Zamyslí sa.) A kde ste boli v stredu? (Usmeje sa.) To by som rada vedela.(Položí kvetináč na lavičku.) Neschopná! (Sadne si a venuje sa kvetom.)
Výstup IV.
Chvíľu znie gitarové blues. Dušo a Domo chvíľu šliapu, až dorazia na miesto svojho cieľa. Na okraj hlbokej rokliny. Z bicyklov sa pozrú hľadia do rokliny.
DUŠO WAU! Sme tu.
Dušo a Domo zosadnú z bicyklov, vyberú pršiplášte, rozprestrú ich na zemi na sušenie. Zložia batohy a prilby. Dušo si sadne si na kraj rokliny. Zatiaľ čo Dušovi voľne nohy visia dole, Domo opatrne stojí na okraji. Dušo vyberá z batohu ďalekohľad a podáva ho Domovi. Sám si vyberie jablko a začne ho jesť. Domo ďalekohľadom zaujato sleduje okolie. Dušo mlčky hľadí na jeden bod pred sebou.
DUŠO Krá, krá, krá... Hľadá zlato. Nikdy v živote som nevidel stračie hniezdo. A ty?
DOMO (ďalekohľadom sústredene hľadí na jedno miesto)Wau, to je sila. Pozri sa.
Domo podá ďalekohľad Dušovi a hľadí na miesto, ktoré pozoroval ďalekohľadom. Dušo vstáva, berie ďalekohľad, hľadí na miesto, kde pozerá Domo.
DUŠO Wau, to ... je ... sila. (Uznanlivo prikyvuje.)
DOMO Vidíš to, čo ja?
DUŠO (bez zaváhania)Jasné, že vidím. (Pozrie na Duša.) Sila.
DOMO Ukáž.(Berie ďalekohľad a hľadá iný objekt pozorovania. Zastane. Doostrí.)Wau. To je neskutočné. Kukaj.
DUŠO (berie od Doma ďalekohľad, krátko pozrie) Wau.(Zloží ďalekohľad. Dôrazne.)To - je - neskutočné!
DOMO (prekvapene hľadí na Duša) Robíš si srandu?Veď si sa ani poriadne nepozrel. Sústreď sa!
DUŠO (pozrie na Doma)Som sústredený. Keď poviem, že je to neskutočné, tak to je neskutočné.
DOMO Neondi ma. Nepovedal som ti, čo som videl!
DUŠO To sa tak hovorí, keď sa dvaja pozerajú jedným ďalekohľadom, že vidia to isté. A pritom to nemusí byť pravda.Ho-vo-rí!(Krátka pauza.)Problém?
DOMO Prečo to hovoríš aj ty?
DUŠO Aby som ti zdvihol náladu.
DOMO Čo máš furt so mnou, ty utešiteľ!
DUŠO (sadne si na kraj rokliny) Poznám ťa. Od rána ti niečo ti je.
DOMO Čo nepovieš. Možno včera večer v krčme som bol na blato. Dnes som v pohode!
DUŠO Ako chceš. (Krátka pauza.) Chcel som sa s tebou podeliť o zážitok s pozorovania okolia. To je všetko.
DOMO Zážitok?(Krátka pauza) Daj sem!(Berie Dušovi ďalekohľad z ruky a hľadí do neznáma.)
DUŠO Pochop. Je to hra. Medzi priateľmi. Ty a ja. Sme predsa priatelia? Problém?
Duša zaujme dno priepasti. Opäť prichádza na jej okraj.
Výstup V.
Krátko znie gitarové blues. Dušo sa zahľadí do priepasti. Neodolá a postaví sa na samí kraj, akoby sa pripravoval na zoskok. Zavrie oči. Roztiahne ruky, zdvihne sa na špičky, hľadí dole. Premýšľa. Je nervózny.
DUŠO Kurva.
Klesne na päty. Vydýcha sa. Trasie meravými rukami. Sústredí sa. Opäť sa zdvihne sa na špičky, hľadí dole. Medzitým prichádza Elen s pohárom vína v ruke. Má dobrú náladu. Zdola pozerá na Duša.
ELEN Chceš skočiť? Nebol by si prvý.
DUŠO Elen? Čo tu robíš?
ELEN Ja? (Úsmev, krátka pauza.) Dýchaj. Otvor ústa a dýchaj. Len tak prekonáš stres vo vnútri. To je všetko. (Nabáda ho ku skoku.)) Je to ako kamikadze na topogáne. Hop. Ak chceš, krič. Pomáha to. Budeš si to viac užívať. (Upije si z pohára.) Pobozkať smrť. Presvedčiť ju, že si ten správny milenec. Aj keď len na niekoľko sekúnd, nie je také jednoduché. (Nadýchne sa.) Ale to objatie. Poviem ti, stojí to zato.
DUŠO Prečo si prišla?
ELEN Dobre si si vybral.
DUŠO Už len skočiť.
Dušo sa pripravuje na zoskok.
ELEN Zemská príťažlivosť sa o všetko postará. Nemusíš sa báť. Padať voľne, niekde do stredu zeme. Za pár sekúnd si premietnuť celý život.
DUŠO Neviem, o čo ti ide. Nikdy si mi nerozumela. A nerozumieš mi ani v tejto chvíli.
ELEN V živote si sa často nevedel rozhodnúť. Ak si zbadal niečo lákavé, srdce zapišťalo a neodolal si.
DUŠO (pozrie na Elen) Viem, čo chcem! Vždy to tak bolo.
ELEN Ľudia veria tomu, čo chcú. Ak si sa rozhodol zomrieť, tak si veriaci.
Elen odchádza. Domo pozrie na Duša. Dušo pripravený na skok vycíti Domov pohľad.
Výstup VI.
DUŠO (pozrie na Doma))Čo povieš, poriadna hĺbka, čo?
Dušo a Domo spolu s ním hľadí na dno rokliny.
DOMO Do riti.Pekný humus.Toto som nečakal. (Ďalekohľad stroho podáva Dušovi.) Ja to nechápem. (Berie prilbu zo zeme a nasadí si ju.)
Ako toto niekto môže robiť. Ľudia sú hovädá.
Domo zdvihne pršiplášť, skryje ho do ruksaku a sadá na bicykel. Dušo stále hľadí na dno rokliny.
DUŠO Zmenilo sa to za ten rok, čo sme tu neboli. Toľko vecí som ani ja nečakal. (Pozrie na Duša, podíde k nemu.) Máš pravdu. Ľudia sú hovädá.
DOMO Vravel som ti: "Nechoďme sem." Čí to bol nápad? Zbytočne sme stratili čas.
DUŠO Toto miesto sa mi páči. (Vracia sa na okraj rokliny.) Čo je na tom? Som rád, že si ma sem doviedol. (Ďalekohľadom hľadí na dno rokliny.)
DOMO Dovidenia o rok.
Domo nervózne zíde z bicykla. Berie zo zeme Dušov pršiplášť a podáva ho Dušovi. Ten sa nenechá rušiť a naschvál uhne do strany.
DOMO (nahnevane) Poďme! (Strčí pršiplášť Domovi do ruky.) Nebudem tu trčať večnosť. (Nakloní sa k Dušovi, do ucha.) Inge čaká.
DUŠO (berie pršiplášť, zamyslene) Inge.
Domo sadá na bicykel. Dušo prichádza k bicyklu, schová pršiplášť a ďalekohľad, sadne na bicykel. Opäť mlčky hľadí na miesto kde sedel. Domo nervózne zosadne z bicykla. Berie Dušovu prilbu zo zeme.
DOMO 39506 krát 25...
DUŠO 987650.
DOMO Si ok?
DUŠO (pozrie na Doma) Toľko vecí. Leteli vzduchom a bum. Museli to byť poriadne šupy. Bum, bum, bum, bum,...
DOMO Ty nie si úplný.
DUŠO Možno. (Usmieva sa.)
DOMO (nasadí Dušovi prilbu na hlavu, úprimne) Ale aj tak ťa mám rád.
Domo sadá na bicykel. Obaja mlčky šliapu. Počuť šušťanie reťazí bicyklov.
Výstup VII.
Ingrid zvoní mobil - crn, crn. Cyklisti šliapu, reťaze šuštia. Svetlo len na Ingrid.
INGRID (prechádza sa v popredí, v ruke drží notes, raz s ním máva, potom sa na neho nakrátko zahľadí, ...) Opäť ty? Koľkokrát som ti povedala, aby si mi už nevolal.
Čo, že nepočuješ vlak? Ja za to nemôžem. Ja viem, kde som a teba do toho nič. Kričím, no a čo, prepáč. Už mi nevolaj. Zober si citrón z chladničky a jablko, nejaké vitamíny.
Čo vravíííš. Tunééél... (Kričí.) Nepočujem ťááá...
Ingrid si pripomína rozhovor dvoch ľudí. Dušo a Domo štronzo.
INGRID Vraj: Inge, nevyzeráš dobre, vieš o tom? - (Nahnevane.) Nie, neviem ako vyzerám, povedz mi to ty. - Unavene. A hrozne. - Naštval ma.
Ešte pred mesiacom som si myslela, že ho milujem. Po rozchode ma dva dni bolela hlava, niekoľko dní šumelo v ušiach a teraz počujem stále tú istú pieseň z mladosti. Musím sa porozprávať s chalanmi.
Ingrid schová mobil, otvorí notes, prstom behá po riadkoch v notese. Hľadá miesto v notese, kde má poznačené v ktorý deň a na akom mieste kvetináč stál.
INGRID (ku kvetom) No tak. Priznajte sa. Kde ste ešte neboli? Miesta tu máte dosť.
Krátko znie gitarové blues. Dušo a Domo začnú bicyklovať. Ingrid s notesom v ruke ide napravo, pozrie doň, potom nespokojne naľavo, pozrie doň, ide na iné miesto, ... Pôsobí trochu zmätene, keď pobehuje hore, dole. Napokon si sadne na lavičku a hľadí do notesa, listuje v ňom.
Výstup VIII.
Rýchly sled replík.
DUŠO Myslíš, že tam dolu už niekto skočil?
DOMO Prečo ťa to napadlo?
DUŠO Mal som nutkanie.
DOMO Čo si mal?!(Nakrátko prestane šliapať.)
DUŠO (nakrátko prestane šliapať)Chuť skočiť.
DOMO Skočiť?
Obaja šliapu ďalej.
DUŠO (pokojne)Už ako chalan som miloval výšky.
DOMO A to už si nadobro vymetený?(Neveriacky pokrúti hlavou, smeje sa.) Hop a je o jedného samovraha viac, veď bocian už nesie ďalšie dieťa.
DUŠO (pokojne)Nič sa nedeje. Ovládol som sa.(Krátka pauza.)Problééém?
DOMO (nakrátko prestane šliapať)Neser ma s tým - problééém. (Pozrie hore, volá.) Ľudia, je tu blázon, čo chce skákať bez lana a rozdrbať si gebuľu.
DUŠO Som tu a celý.
DOMO Uži si ten svoj vysnívaný voľný pád.
DUŠO (nakrátko prestane šliapať)Dobre. Pneumatiky, vrecia, tehly, bicykel, rámy dverí a okien, zase pneumatiky, igelitové vrecia, vaňu, ... Jeden veľký bordel. A hrdzavý mikrobus. NIE! Už nemám chuť skočiť.
DOMO (prekvapene) Ty si pamätáš všetko, čo si videl?
DUŠO Rypnem do vane a nevytiahnu ma z nej. A to je problém. Mám rád/milujem kúpanie. Ale tá dole je malá.
DOMO (smeje sa) Ako môžeš vedieť, že nepreletíš oknom autobusu a nedopadneš presne na kostru nebohého šoféra. Kámo, toto nie je Hollywood. Kde vidíš kamery? Ty si ale úd. Ale aj tak ťa mám rád.
Krátka pauza.
DUŠO Domo, je ti niečo? Priznaj sa už konečne. Raz sa smeješ, potom hneváš, povieš mi, mám ťa rád a pritom viem, že si na sračky. Počuješ? Si na sračky, na sračky, na sračky,... (Hnevá sa.)
DOMO Ja? Nie. Ty chceš byť sardinka vo vani. (Smeje sa.) Nečakaj, že by som išiel dolu po teba. Vysral by som sa na teba. (Hecuje sa. Šliape ako vládze.)A že vraj kamarát ... (krúti pedále a Duša nepočúva.) Netrep už a radšej zaber.
DUŠO Čoskoro sa tam vrátim. Postavím sa na samý kraj, s roztiahnutými rukami pripravený na skok. (Uvedomí, že ho Domo nepočúva. Kričí.) Domo, počkaj ma.(Zrýchľuje.) Ááá...
Domo a Dušo bicyklujú. Obaja sa krikom ventilujú.
DUŠO, DOMO (takmer súčasne) Ááááá ....
Výstup IX.
Ingrid vstáva. Došo a Domo štronzo.
INGRID Dobre si pamätám. (Notes vloží do vrecka. Berie druhý kvetináč a presunie ho na nové miesto.)
Až na stredu. Zástrčkový deň. Zvláštne. Asi starnem. Zajtra je pondelok a vy si vyberiete nové miesto, ktoré len chcete. Chápem vás. Každá rastlina si hľadá svoje miesto. Ako som ho kedysi v živote hľadala ja. (Povzdych.) Zastavila ma až maminkina smrť.
DUŠO, DOMO (takmer súčasne) Ááááá ....
INGRID (povzdych) Prvýkrát niekto skutočne zaútočil na mňa a nie ja na neho. Do čerta. Nálet, rana, bum. (Krátka pauza.)A puberta skončila. V pätnástich. Bez matky. Vyvesila bielu zástavu. Zo dňa na deň som necítila potrebu bojovať. Takmer celú noc som stála nahá pred zrkadlom a pozorovala samú seba...
DUŠO, DOMO (takmer súčasne) Ááááá ....
INGRID Ja vám to správne miesto nájdem. Sľubujem. Musí byť miesto, ktoré sa vám bude páčiť. Nenechám vás bezradne stáť ako som stála ja.
Ingrid zvoní mobil - crn, crn.. Dvíha. Cyklisti šliapu, reťaze šušti a. Pozrie, kto volá. Dvíha. Je nahnevaná, strohá a rázna, hovorí rýchlo, ani nepočká kým jej volajúci dopovie. Cyklisti šliapu, reťaze šuštia.
INGRID Už sa nikdy nevrátim. A prestaň mi vyvolávať! Skončili sme spolu!
Máš pravdu, necestujem vo vlaku sama. Mám troch chlapov v kupé a sexujeme vkuse. Hovorím v kuse, och, ach... (Zloží slúchadlo) Kretén. A že vraj, prečo ma po rozchode bolela hlava. (Zostane mlčky stáť a hľadieť do diaľky.)
Výstup X.
Dušo a Domo bicyklujú. Nahnutí dopredu, finišujú. Reťaz šuští, Ingrid stojí a hľadí pred seba.
DUŠO Dnes ti to nedarujem. Na sračky.
DOMO Len aby.
DUŠO Budem prvý. Je ti to jasné?!
DOMO Mám silnejšie nohy, starec.
DUŠO Na hovno ti sú dole kopcom. Som ťažší.
DOMO Makaj a nekecaj.
DUŠO Len aby zase nezačalo pršať.
DOMO Ser na to. Vidíš oblak a hneď prší.
DUŠO (kričí) Ááá... Milujem vietor vo vlasoch. Slobodááá.... Mám to v génom. Ďakujééém...
DOMO (kričí)Ááá... (finišuje, v cieli dvíha ruky) Victóriááá ...(Raduje sa ako malý chlapec.)
INGRID Ako malí chlapci. (Odchádza ...)
Ingrid vyberie z jednej z kníh obálku. Vyberie z nej pohľadnicu. Chvíľu ju pozoruje, opäť zasunie do obálky. Začína sa pripravovať na odlet, maľuje sa. Medzitým, občas zasnene pozrie na obálku.
Výstup XI.
Obaja zastavia a zosadajú z bicyklov. Odhadzujú plecniaky. Domo skladá prilbu.
DOMO Prvý, prvý, prvý. (Dvíha ruky.)
DUŠO Neposer sa.
DOMO Aké neposer sa. Tento týždeň na mňa nemáš. Jednoducho si to priznaj.
Dušo vyčerpaný zosadá z bicykla, vyčerpaný na zem. Udrie si hlavu, na ktorej má prilbu. Domo si prezlieka spotené tričko. Je veselý a nadmieru spokojný.
DUŠO Bolia ma kolená, svaly... do riti.(Dáva si dole prilbu z hlavy.)
DOMO (Obkročmo sa postaví nad Duša.)Si bez gúľ. Šesťkrát si prehral špurt. Kamarát. Šesťkrát. Viktoriááá.(Zdvíha hlavu, ruky.)
DUŠO Sagááán. Dohodli sme sa, že finišujeme v sedle.
Domo zdvihne jednu nohu ako keď chce pes šťať. Mieri ňou Dušovi do rozkroku.
DOMO Chceš ich pristúpiť?
DUŠO Šibe ti?(Odgúľa sa bokom, zostáva unavený ležať.)
DOMO Bol som prvý a hotovo.(Zanietene.)Adrenalín. Vybavené! Jednoducho to ide zo mňa. Kričím, lebo to chce telo. Chápeš?
DUŠO Lebo telo to chce. Ako pri sexe. (Sadne si.) Už dávno síce neviem, čo to je, ale rád pri tom kričím. Meníš si pravidlá, ako sa ti zachce. (Vstáva zo zeme.)
DOMO A čo? O nič nejde. O tri mesiace sa mi narodí dcéra a bude po mne. Bojovná, udatná, chrabrá.
DUŠO Viktória s guľkami. Nevravel si, že to bude chalan?
Inge sa prestala maľovať, odchádza k vedrám v rohu javiska, sadne si na malú stoličku a drobné súčiastky kladie do nich.
DOMO Ja nemôžem za to, že na poslednom ultrazvuku sa chalan otočil a niečo mu chýbalo.
DUŠO Fajn, bude to dievča. Teším sa s tebou. Inge, už sme tu.
Inge nereaguje.
DOMO Inge, už sme tu. (Paroduje.)
DUŠO Asi nás nepočula. Ingé. (Krátko sa pozrie.) Pozri. V okne má zase dieru! Prečo jej niekto stále hádže kamene do okien.
DOMO Neviem. Lebo žije sama, je žena, je pekná? Lebo jej mama bola nemka?
DUŠO Pokiaľ je teplo, je to OK. V zime to nevykúri.
DOMO Nerieš! Blbne mi prehadzovačka. Veď len včera som sa s ňou pol hodiny hral.
DUŠO (nie moc ochotne, ale predsa)Mám niečo s brzdami. Reagujú o zlomok sekundy neskôr ako by som chcel. Niekde to drhne.
Výstup XII.
Dušo a Domo sa spolu rozprávajú s divákmi a aj medzi sebou. Duo mann show pokračuje.
DUŠO Domo, kde sme to prestali?
DOMO Aj keď večerať nebudeme, ale pomrviť musíme.
DUŠO No, a môj dedo, o ktorom som vám už čo to vravel,...
DOMO ... bol krajčír.
DUŠO Vraj fešák. Ja som celý po ňom.
DOMO Čo narobíš.
DUŠO Fešák.
DOMO A môj strihal fešákov.
DUŠO Každý z nich býval na opačnom konci mesta.
DOMO Odo dňa ako sa zoznámili stretávali sa každý piatok večer.
DUŠO Domov prišli až nad ránom, spoločensky unavení,...
DOMO ...ale spokojní.
DUŠO Babkám to nedalo pokoja a tak nie jeden večer ich hľadali po celom meste.
DOMO Krčma, bordel, kino, herňa. Krčma, herňa, kino... Niečo som vynechal?
DUŠO Bordel. Ale ani tam neboli. Ich priateľstvo bolo najrýdzejší diamant na svete, vybrúsený na briliant.
DOMO Mlčali ako hrob. Idem sa napiť.
DUŠO Priateľstvo chlapa s chlapom je niečo, čo ženy nedokážu pochopiť.
DOMO A keď v jeden večer babky konečne našli dedkov...
DUŠO ...pili spolu všetci štyria až do rána.
DOMO Položili základ priateľstva našich rodín na generácie dopredu. A my dvaja sme tu.
DUŠO Teda, najskôr naši otcovia a potom my dvaja. (zamyslí sa)Počúvaj. V nedeľu som pozeral staré fotky. Medzi nami, Domovci nikdy neboli vyšší ako Dušovci. (Vyzývavo pozrie na Doma.)
DOMO Ste nie len vyšší ale máte aj väčšie nohy. Akoby vám po nich prešiel parný valec.
DUŠO Ha, ha. Hi, hi, hi... Vtipné. Ak ti to vadí, zakry si spodnú polovicu fotky.
DOMO V pohode. (Krátka pauza.) Dnes večer prestrihnem každú fotku na dve polovice.
DUŠO (nahnevane prichádza smerom k Domovi) To nemyslíš vážne!? Sme takmer rodina! Chceš ma nasrať?
Vyhŕňa si rukávy, pripravený do bitky. Inge vstáva, dvíha vedrá so súčiastka a ide s nimi k lavičke. Položí ich na zem, zoberie do ruky obálku s pohľadnicou a pozoruje chalanov.
DOMO Možno len skrývate niečo v topánkach. Vždy, keď máš v krčme platiť, ideš na hajzel. Vyberieš tam z topánok peniaze a vrátiš sa.
DUŠO (nahnevane, útočne, zovrie päste) Zopakuj to ešte raz?
DOMO Dobreee... Tak potom máme asi v krčme na hajzli bankomat.
DUŠO Bankomat. Zopakuj to ešte raz?
DOMO Bankomat.
Dušo a Domo sa strkajú.
Výstup XIII.
Vchádza Ingrid. Je pokojná. Obálku drží v rukách za chrbtom.
INGRID Ahojte, chalani?
Dušo a Domo sa vrátia k svojim bicyklom.
INGRID Tak ako bolo na výlete? Nezmokli ste? (Ticho.) Asi vám aj spŕchlo. Ešte dobre, že ste si kúpili tie pršiplášte. (Zasnene.) Vzduch vonia po mandarínkach. Cítite?
DUŠO (spozornie) Mandarínkach?
DOMO (spozornie) Tie rastú v Afrike.
INGRID Dnes som dostala list. Otvorím ho, a v ňom pohľadnica.
DUŠO Nič nové.
DOMO Navždy tvoj.
DUŠO A potom celý rok zase nič.
INGRID Milé, nie? (Zasnene hľadí na obálku.) Vždy, keď sa blížia moje narodeniny, niekto si na mňa spomenie. (Opatrne povytiahne pozdrav z obálky a opäť ho rýchlo zasunie.) Nie ako vy. Hoci sa poznáme taký dlhý čas. Zakaždým zabudnete. Už viem, kto mi ju roky posiela. Prvýkrát sa podpísal. Takže, tajomstvo odhalené.
Dušo a Domo pristúpia k Inge.
DUŠO A kto to je?
Dušo chce Inge zobrať obálku z ruky. Inge obálkou skryje za chrbát.
INGRID Včas sa dozviete. (Odkladá obálku do knihy na lavičke.)
DUŠO Ženy... Aký darček chceš tento rok od nás dvoch? Vyber si, čo len chceš.
DOMO Ho, ho, hóóó, do výšky našich platov, po zdanení.
DUŠO (ešte stále nahnevaný) Prestaň! Nepočúvaj ho!
INGRID Skutočne to chcete počuť? V poriadku.
Zoberie jedno vedro so súčiastkami, prinesie ho k chalanom a vysype ho pred nimi.
INGRID Keď si odnesiete všetky svoje haraburdy z izby v mojom dome.
Dušo a Domo sú prekvapení, kľaknú si k súčiastkam. Ingrid prázdne vedro odloží.
DUŠO (zhrozene) Haraburdy?!
INGRID To bude váš darček k mojim narodeninám.
DOMO (zhrozene) To nie sú haraburdy, Inge.
DUŠO To sú veci, ktoré sa nám raz zídu.
INGRID Nechcem s vami bojovať. Chcem spolupracovať. Je vám to jasné? Biela zástava. Nie boj!
DUŠO (zúfalo) Toto nie je spolupráca, Inge.
INGRID Dobre, sú to vaše hračky, chápem vás.
DOMO Užitočné hračky!
INGRID (rázne) Ktoré, ale už za-va-dza-jú. Mám ich plnú izbu!
DUŠO Nechápem. Doteraz ti nezavadzali.
INGRID (nohou rozhŕňa súčiastky na zemi) Skrutky, matky, kostry z bicyklom, kolesá...
DUŠO Náhodou, sme ekologicky zmýšľajúci.
DOMO Logicky a pragmaticky. Dajú sa použiť viackrát.
INGRID Aha. A čo takto zaniesť ich do šrotu?
DOMO Zachránili sme ich.
INGRID Vyrobia z nich niečo nové.
DUŠO (rázne) Nové, ale drahšie!
INGRID Doteraz som vám to tolerovala!
DUŠO Tolerovala? Inge, veď je to aj tvoje.
DOMO Sme takmer rodina!
INGRID Moje? Toto je vaša predstava spolupráce? (Zoberie spred lavičky druhé vedro, plné vedro súčiastok, vráti sa.) Moja rozhodne nie!!!
Dušo a Domo pozrú na seba.
DOMO Je ti niečo, Inge?
INGRID Chcem zmenu! (Vysype vedro pred chalanmi.)
Dušo a Domo neisto hľadia na Inge.
INGRID Pozrite sa aký neporiadok robíte okolo seba. Na mojom dvore.
DUŠO My?
INGRID Zoberiete si všetko pekne domkov. Každý to svoje.
DOMO Určite ti nič nie je?
INGRID Prinesiem vám tých hračiek ešte viac. Je ich plná izba. Dali ste si záležať.
DOMO Máš divné reči.
INGRID Ja? Nie!
DUŠO My s Domom si povieme všetko.
DOMO A keď si niekedy lezieme na nervy, dáme si aj po hube. Asi tak raz do týždňa.
DUŠO Ale všetko si povieme.
DOMO A ty patríš k nám.
INGRID (spozornie) Po hube? Mám byť pokojná, že si dáme... po hube? (Krátka pauza.) V poriadku. Odcestujem na niekoľko dní. Keď sa vrátim, izba bude prázdna, pekne vymaľovaná a čistulinká.
DUŠO Prázdna? Vymaľovaná? Čistulinká?
DOMO (chvíľu premýšľa) Dobre, ale potrebujeme čas!
INGRID Nepotrebujete žiaden čas. V sobotu je na námestí burza. Jedinečná príležitosť speňažiť vaše hračky. (Ingrid zoberie jeden kvetináč s kvetom) Myslím si, že nechcem od vás tak veľa. Doteraz som ustupovala len ja. Ale to sa nedá do nekonečna.(Kvetináč dá do ruky Dušovi. Usmieva sa.)Potrebujem, aby sa mi niekto postaral o moje milované kvety.
DUŠO (zhrozene pozerá na kvety) O kvety? ... sa máme starať?
Ingrid zoberie druhý kvetináč s kvetmi a dá ho do ruky Domovi.
INGRID Priatelia si pomáhajú, nie?
DOMO (zhrozene pozerá na kvety) My sa máme starať?
Ingrid sa usmieva. Dušo a Domo opatrne kladú kvety na zem pred seba.
INGRID Ukážem vám, kde je krhla. Viete, ako vyzerá krhla, nie? Vodu pijete každý deň.
DUŠO Inge. Nechceš sa radšej za mňa vydať?
INGRID (prekvapene hľadí na Duša) Dušo?
DUŠO Prečo nie? Aj keď som už starší, použitý jedným manželstvom, ale stále zachovalý.
DOMO Alebo zrýľovať záhradu? Veď je jeseň.
INGRID (dôrazne a rázne) Máte s tým problém?
DOMO Akože s kvetmi?
INGE Áno s kvetmi.
DUŠO Inge. Skutočne sa nechceš...
INGE Dušo, som rada, že si sa konečne odhodlal, ale!
DOMO V živote som sa o kvety nestaral.
DUŠO Moje neprežijú.
INGE Mládenci, je to jednoduché. (Inge zanietene chlapcom vysvetľuje ako sa kvety polievajú, je potrebné starať sa o ne. Dušo a Domo na ňu s nedôverou pozerajú.)
Napríklad tieto potrebujú poliať maximálne dvakrát do týždňa. Závisí to od toho, či vonku praží slnko a je sucho. Keď je vlhkosť vyššia, stačí ich poliať jedenkrát za týždeň. Nakoniec, oni si vodu sami vypýtajú. Uvidíte to na listoch. Trochu sa uzavrú, aby zabránili vyparovaniu vody z nich alebo trochu ovisnú. Stačí na ne sem tam mrknúť očkom.
DOMO Mrknúť očkom?
DUŠO Na kvety?
INGRID (rozhodne) Na kvety!
DUŠO Nechceš ich radšej zasadiť niekde v záhrade? V zemi je vody dosť.
INGRID Nie, nechcem ich zasadiť v záhrade. Ubrigens, pochopte už konečne. Pohľadnice na moje narodeniny mi roky posiela moja prvá láska z detstva. Chce vidieť. Žije sám. Poslal mi aj fotografiu. Stále o mne sníva. (Krátka pauza.) Prekvapko?
DOMO A nemôžeš ich zobrať zo sebou?
DUŠO Napríklad...
Inge prináša v jednej ruke krhlu, druhej lopatku.
INGRID Akože do lietadla? Lopatka (Domovi vloží do ruky lopatku), krhla (Dušovi vloží do ruky krhlu).
Inge stojí so založenými rukami a čaká.
DOMO (podíde k Ingrid aj lopatkou v ruke) Inge, nemáš v izbe skrutku M6 so šesťhrannou plochou hlavou s vnútorným šesťhranom? Pravotočivý Metrický závit spolu s maticou? Alebo päťku?(Lopatku vloží Ingrid do ruky. Pozerá na ňu.)
DUŠO (podíde k Ingrid aj s krhlou v ruke) Inge, nemáš v izbe brzdy ALHONGA, cestné, dural, 47 - 57 mm. (Krhlu opatrne vloží Ingrid do ruky. Pozerá na ňu.)
INGRID Tak postaráte alebo nie!
DOMO O kvety sa postarať nedokážem a neviem. Teraz mám úplne iné starosti.
Inge pustí lopatku na zem.
DUŠO Moje neprežijú.
Inge pustí krhlu na zem. Prinesie koleso a potom plech, ktorý slúžil na imitáciu búrky.
INGRID (nahnevane) A ja som sa mohla doteraz (Hodí plech na kopu.) tri roky starať o vaše železá?! (Hodí koleso na kopu.)
Výstup XIV.
DOMO Dušo, nemáš náhodou izolačnú pásku? Potrebujem pripevniť lanko o rám.
DUŠO Mám. Dúfam, že ti bude dobrá. Je čierna, akou sme kedysi, ako malý chalani, obaľovali čepele hokejok.
Dušo a Domo idú k svojim bicyklom. Dušo vyberie čiernu izolačnú pásku a nesie ju Domovi. Domo omotá kúsok kostry na bicykli. Dušo ho sleduje. Ingrid hnev prejde.
INGRID Chalani, čo je s vami? Hneváte sa?(Krátka pauza.) Neberte to tak osobne.
DUŠO (otočí sa na Inge, povzdych) Inge, už dve noci sa mi s tebou snívalo. Chceš vedieť čo? Videl som ťa nahú. Stála si pred zrkadlom.
INGRID (povzdych) Dušo, Dušo. Idem radšej pozrieť na tie vaše "súčiastky" a dám vám vedieť.(Otočí sa a odchádza.)
Dušo a Domo vykročia k Ingrid.
DOMO Idem s tebou, Inge?
DUŠO A ja, Inge?
Ingrid vystrie ruky a zastaví ich.
INGRID To určite! Aby ste mi všetko tam porozhadzovali alebo ma ťahali do kúta. (Pozrie na Doma.)Domo? Nechystáš sa náhodou ženiť?
DOMO (zarazene) Nestraš. Stačí, že sa chce Veronka ku mne nasťahovať. Nedá s tým pokoja. Mám z toho iba nervy. Zajtra jej mám povedať dátum.
INGRID To sa vyrieši samo. Uvidíš.(zasnene) Vzduch vonia po mandarínkach. Cítite?
Ingrid odchádza k súčiastkami, ktoré ešte zostali na zemi. Hrabe sa v nich, vyberá dve z nich.
DUŠO (zasnene) Teraz aj ja cítim vôňu pomarančov.
DOMO Mandarínky. Povedala mandarínky.
DUŠO Počúvaj Domo, to som vážne až tak starý, že ma nechce?
DOMO Skôr neperspektívny.
DUŠO Aký neperspektívny? Netrep. Aký neperspektívny?
DOMO Netrepem. Naposledy mala mladšieho o desať rokov. Neviem, prečo by mala chcieť teba? Buď rád, že si sám a užívaj si to.
DUŠO To si kamarát? Náhodou, ja by som ju nikdy nesklamal.
DOMO Myslím si, že psy dokážu byť niekedy vernejší ako si bol ty.
DUŠO Porovnávaš ma so psom? Šibe ti?
DOMO Je trápne, ako sa Inge v jednom kuse vnucuješ a pritom ju v skutočnosti vôbec nemiluješ. Stále v nej hľadáš svoju ženu, ktorej si bol tisíckrát neverný.
DUŠO Ja? Čo ty vlastne o mne vieš! Čo prežívam tu, vo vnútri!
DOMO Buď rád, že si sám! Ja to o pár dní nebudem môcť povedať. Budeme dvaja, potom traja... Ja už na nič iné ani nemyslím! Nikdy predtým som so ženou nežil v jednom byte.
DUŠO Prestaň fňukať. Veronka sa chce ku mne nasťahovať. Veronka bude so mnou bývať. Už nebudem mať jednu kefku v kúpeľni, ale dve. Už nebudem zaspávať sám, ale dvaja. No, to je bohový problém. Tak si jednoducho zvykaj, že budete dvaja. Ja nechcem byť sám a som!
DOMO Ty...! Celý deň ma otravuješ s tým, aby som sa ti zdôveril, čo mi je a keď ti to poviem, tak čo spravíš?! Vyserieš sa na mňa. Vieš čo, kamarát môj bývalý, choď do riti.
INGRID (prichádza s dvoma súčiastkami v rukách ) Mládenci, niečo som predsa len našla.
DUŠO Detto!
Výstup XV.
Ingrid príde s dvoma súčiastkami v rukách.
INGRID Opäť ste sa pohádali? Chalani? (Podáva súčiastky chalanom.) Myslíte, že tento rok na Vianoce napadne veľa snehu?
DUŠO (podíde k Inge) Hodíme sa k sebe, Inge. Rozumieš mi. (Chytí ju okolo pása.)
INGRID Dušo, pochop. Na dom mám kupca. Nevedela som ako vám to povedať, ale už to mám chvalabohu za sebou.
(Ingrid sa odchádza prezuť) Kvety vám darujem ako spomienku na mňa. Pekne sa o starajte. (Berie knihu, kufor.)Vďaka nim budeme stále v spojení. (Prichádza k chalanom.) Chápte ma. Domo, staraj sa kvietok, ako o svoju Veronku. Dušo, aj tak si to so mnou nemyslel niky vážne. (Žiadna odozva. Odchádza prezuť sa, berie kufor, knihu. Pokojne, zasnene.)Nemáte pocit, že mrholí? Vo vzduchu cítim drobný dážď. O dve hodiny letím za svojou láskou! Chalani, nezabudnite! Vaše hračky z domu von! Vymaľovať! Upratať! Starať sa o kvety! Verím vám. Myslím, že to hravo zvládnete. (Otočí sa, zakýva. Odchádza do jedného z rohov javiska.)
Krátko znie gitarové blues. Domo zoberie svoj kvetináč, pozrie na Duša. Dušo vycíti jeho pohľad. Obaja chvíľu na seba mlčky pozerajú. Domo odchádza. (Opačná strana ako Ingrid.)
Výstup XVI.
Dušo prichádza na kraj priepasti, pripravuje sa na zoskok. Zavrie oči. Roztiahne ruky, zdvihne sa na špičky, hľadí dole. Premýšľa. Je nervózny.
DUŠO Kurva.
Klesne na päty. Vydýcha sa. Trasie meravými rukami. Sústredí sa. Opäť sa zdvihne sa na špičky, hľadí dole. Medzitým prichádza Elen s pohárom vína v ruke. Má dobrú náladu. Pozerá na Duša.
DUŠO (pozerá na Elen) Povieš mi konečne, prečo si prišla?
ELEN Mesiac krásne svieti. Dobre si si vybral.
DUŠO Ja viem, už len skočiť.
ELEN Zostaneš v nebi alebo sa ráno zobudíš ako húsenica. Čo si si vybral?
DUŠO Húsenica? Šibe ti?
ELEN Alebo dážďovka.
DUŠO Ešte lepšie.
ELEN Keď som bola malá, chcela som sa vedieť vlniť ako dážďovka. Pekne celým telom. Keď som ju po daždi našla, naťahovala ako nejaký gumený cukrík.
DUŠO (smeje sa) Až sa roztrhla.
ELEN A ja som sa zľakla. (Krátka pauza. Prichádza k Dušovi, sadá si na kraj útesu.) Si zbabelec, Mucinko. Smrť má čierne vlasy. Hnedé mandľové oči a ovalnú tvár. Aké sa mužom páčia. Bude sa ti núkať dovtedy, až jej podľahneš. Mužov má rada. V každom prípade sa teraz cíti by osamelá, rovnako ako ja. Ešte si to môžeš rozmyslieť. Zo smrťou sa pomiluješ len raz. Nie ako so mnou. Ak sa jej zapáčiš, ako milenca si ťa už nepustí.
DUŠO Hlúpe prirovnanie. Prestaň mi rozprávať o smrti. (Úsmev.) Húsenica.
ELEN Mne je v podstate jedno, čo si vyberieš. Či chceš žiť alebo zomrieť.
Ingrid sa pozrie na Duša cez vínový pohár.
ELEN Si obrovský. Ako slon v porceláne.
Elen podá pohár vína Dušovi. Ten si upije a vráti jej ho.
ELEN Boli sme manželia 26 rokov. Poznám ťa viac, ako si myslíš. Čo takto užiť si túto chvíľu spolu? Milovať sa.
Dušo sa pripravuje na zoskok.
DUŠO S tebou?
ELEN A prečo nie? Rada naň spomínam.
DUŠO Je mi to ľúto, ale už k tebe nič necítim.
ELEN (vstáva, rýchlo a trochu vyčítavo) Lebo sa nám nepodarilo splodiť potomka?
Tak skoč. (Krátka pauza.)Vždy je to rovnaké. Veľké odhodlanie a strach.
DUŠO Strach? Strach, strach, strach,...
ELEN Načo čakáš. Chceš predsa cítiť vietor v tvári. Vôňu prebúdzajúcej sa jari. Prebrať sa v rozkvitnutom sade. Unavený, ale voľný. Ako húsenica.
DUŠO Vôňu prebúdzajúcej sa jari. Prebrať sa v rozkvitnutom sade. Unavený, ale voľný.
ELEN Zabudnúť na všetky výčitky, trápenia. (Krátka pauza.) Stojí to za to.
DUŠO Zabudnúť...
Dušo stojí na kraj priepasti, pripravený zoskočiť.
Elen odchádza. Divák nevie, či Dušo skočí alebo nie. Tma.
K O N I E C