100 euro

Príbeh štyroch priateliek, triednej učiteľky a stratených 100 euro.

Deje sa odohráva v priestoroch školy. V triede sa "stratilo" 100 euro. Triedna učiteľka od žiakov požaduje, aby sa vinník priznal. Ani jedna zo štyroch priateliek sa necíti vinná. Vzniká napätá situácia nie len medzi učiteľkou a žiakmi, ale aj medzi priateľkami. Stratených sto euro sa nakoniec nájde a vinník je odhalený.

Osobitosťou hry je, že príbeh je možné odohrať v klasickej triede, medzi spolužiakmi.

(Pre žiakov  II. stupňa ZŠ a žiakov strednej školy) 

Osoby

Učiteľka
Žiačka 1
Žiačka 2
Žiačka 3
Žiačka 4

100 (stratených) euro

VÝSTUP I. - hľadanie vinníka

Jedna veľká trieda. Lavice, stoličky, sediaci žiaci, spolužiaci - diváci.

V prvej lavici sedí sama riaditeľka, otočená chrbtom k žiakom. Počuť tikot hodín ako symbol plynutia času.

Uvádzač: Tento príbeh sa reálne udial. Nasledujúce postavy sú skutočné a podobnosť s vami je vysoko pravdepodobná.

Učiteľka nervózne klepká prstami po stole: Tak kto ukradol tých sto euro?

Ticho. Učiteľka sa postaví a otočí ku žiakom.

Učiteľka: Päť minút uplynulo. Zopakujem to ešte raz. Dôraz kladie na každé slovo. Kto ukradol tých sto euro?

Učiteľka sa začne prechádzať medzi lavice. Všetci sú ticho.

Učiteľka: Klasika. Nikto. Nikto sa neprizná a zlodej zostane nepotrestaný.  A pritom, je to také jednoduché. Zobrala som, priznám sa. Nezobrala som, nepriznám sa, lebo sa nemám k čomu priznať.

Žiačka 1: Postaví sa. Pani riaditeľka, ja...

Učiteľka: Ty si nepočula, čo som povedala? Ty si to neurobila! Priznáš sa ku všetkému, len aby si kryla chrbát druhým. Sadni a mlč! Nemám veľa času a vy ma oň aj tak okrádate. Ste nezodpovední!

Žiačka 2: Ja som si dnes doniesla kalkulačku. Ja som zodpovedná!

Učiteľka: Kalkulačku za sto euro?

Žiačka 2: Nie. Ale nebudem mať poznámku.

Učiteľka: Zlato. Mlčať je zlato. A ty nemlčíš.

Žiačka 4: Ja mám bundu za 130 euro.

Učiteľka: Kedy ti ju rodičia kúpili?

Žiačka 4: Pred týždňom.

Učiteľka: Kedy zmizli peniaze?

Žiačka 3: Dnes ráno.

Učiteľka: Tak sa uvedom, Zlatko! Neviem, na čo sa tu hráte. Opustil dnes niekto z vás doobeda školu?

Žiačka 3: Ja som sa pokúšala, ale bola zamknutá. Nešlo to.

Učiteľka: Super. Vážení, ale týmto sa začalo oficiálne vyšetrovanie a to som nechcela! Tajne som dúfala, že zlodej sa prizná. No, mýlila som sa.

Žiačka 4: Načo by mi bolo sto euro, keď bundu už mám. Mňa môžete vylúčiť hneď na začiatku vášho  vyšetrovania.

Učiteľka: Môjho vyšetrovania? Máte desať minút. Potom sa vrátim.

VÝSTUP II. - nikto sa nechce priznať

Učiteľka odišla z triedy, dievčatá zostali samé.

Žiačka 2: Vyberie si fľašu s vodou, napije sa. Konečne sa priznajte. Mňa môžete vylúčiť.

Žiačka 3: Prestaň! To by mohla povedať každá z nás.

Žiačka 2: S tebou sa baviť nebudem!

Žiačka 3: A prečo nie?

Žiačka 2: Odpovedz si sama!

Žiačka 4: Dohodnite sa, ktorá z vás to bola. Pretože ja som to nebola.

Žiačka 3: Ďalšia múdra. Nie sme hluché. Počuli sme, čo si povedala.

Žiačka 4: Problém?

Žiačka 2: Žiaden! Každý nech hovorí sám za seba.

Žiačka 4: Presne to chcem.

Žiačka 1: Počuli ste, čo mi povedala.

Žiačka 4: A je to jasné. Urobila si to ty!

Žiačka 1: Šibe ti? Chcela som jej navrhnúť, aby to riešila s každou osamote.

Žiačka 3: Dobrý nápad.

Žiačka 4: Ak sa potom priznáš, tak choď za ňou hneď teraz. Rozumieš?! Budete v kabinete iba vy dve.   

Žiačka 1: Mám ísť a povedať jej, kto to urobil?

Žiačka 2: Takže ty sa nechceš priznať, ale bonzovať! Ak vieš, kto to urobil, povedz to hneď.

Žiačka 3: Prestaňte! Dala nám desať minút a päť z nich sme prekecali o sprostostiach. Nemáme obviňovať jeden druhého, ale priznať sa.

Žiačka 4: Nemám sa k čomu. Mne rodičia dajú peniaze na všetko, čo chcem.

Žiačka 2: Preto fajčíš?

Žiačka 4: Vstane a vybehne na spolužiačku. Sprostá. Nedovolím ti, aby si takto o mne rozprávala.

Žiačka 1 a 3 bránia žiačku 2. Usadia žiačku 4.

Žiačka 3: Prestaň a sadni si. Aj keby som ju najradšej na teba pustila.   

Žiačka 2: Kľudne. Viem sa brániť a som férová. Ja som nikomu neprebrala chalana ako ty!

Žiačka 3: Postihnutá. Máš problém? Máš problém! Opýtaj sa ho, či sa k tebe vôbec chce vrátiť alebo nie.   

Žiačka 2: Teraz? Keď mu už z teba načisto šibe?

Žiačka 3: Nájdi si iného.

Žiačka 2: Asi ťažko. Som rada, že som sa ho zbavila.

V triede zostane ticho. Počuť tikot hodín. Učiteľka opäť vstupuje do triedy. Žiačky sedia v lavici.

VÝSTUP III. - provokácia

Sadne si za katedru. Skúmavo hľadí na žiačky. Potom pozrie von oknom.

Učiteľka: Dievčatá. Dnes je krásny deň.

Žiaci sú ticho. Učiteľka klepe prstami o katedru. Počuť tikot hodín.

Učiteľka: Dnes je úžasný, krásny deň a vy musíte trčať v triede. Snaží sa uvoľniť napätie.  Nikoho by nebavilo byť tu s vami. Povedala som to dosť jasne? Ste takmer dospelé ženy. Mali by ste sa tak správať.

Žiačka 2: Ja som ich nezobrala. Ale mňa tu nikto nepočúva.

Žiačka 3: Netrep. Nič také si nepovedala.

Žiačka 2: Povedala som, že ma môžete z toho vynechať. To je to isté.

Žiačka 4: Ja som to tiež nebola.

Žiačka 1: Akoby to nebolo jedno. Ani ja som to nebola.

Žiačka 3: Vyzerá to, akoby som to mala urobiť ja. SMOLA.

Tikot hodín. Učiteľka klepe prstami o katedru, vstáva.

Učiteľka: Tuším ste sa pohádali.

Žiačka 1: A čo ak sme ich nezobrali my, ale niekto iný? Škola bola plná žiakov. Aj druhých chcete vyšetrovať ako nás?

Učiteľka: Nohy, dostali vo vašej triede. A tie nohy ich donesú aj späť.

Žiačka 4: Nerozumiem, ale to nevadí.

Žiačka 2: Ak ich zobral niekto druhý, už dávno sú preč. Odišiel aj s peniazmi.

Učiteľka: Nevyzujete sa z toho!

Žiačka 4: Ja chcem ísť už preč. Poviem otcovi a ten vám ich donesie.

Učiteľka: Ako prosím? Uvedomuješ si, ako sa správaš?

Žiačka 4: Mne je to jedno. Pokojne mu zavolajte mu z môjho Yphonu. Mne vždy zdvihne.

Učiteľka: Vystrie sa. Všetko z vreciek vyložiť na lavicu.

Žiačka 1: Prekvapene. To nemôžete!

Žiačka 3: Presne tak! Sú to naše súkromné veci.

Učiteľka sa pozrie na Žiačku 1.

Učiteľka: A to si odkiaľ vyčítala? Založila si spolok ochrany žiakov?

Žiačka 1 mlčí. Ostatné žiačky sa smejú.

Žiačka 2: To je dobré. Spolok ochrany žiakov.

Učiteľka: Nechápete, že nastala výnimočná situácia? Pokojne môžem zavolať políciu, ak si to želáte. Opäť zdôrazní. Opakujem: Všetko von z vreciek na lavicu!  Nakloní sa k Žiačke 3. Vašich vecí sa ani nedotknem.

Žiačka 2: Ale chcete, aby sme ich vyložili na stôl.

Učiteľka: Ja Vám ich nechcem zobrať. Len chcem vedieť, či ich niektorá z vás nemá vo vreckách.

Žiačka 2: Postaví sa. Zatiahnite rolety.

Žiačka 4: Postaví sa.  Reflektory. Reality show začína.

Učiteľka: To čo na mňa skúšate?

Žiačka 2: Súhlasím. Postaví sa na stoličku. Ale budem kričať o pomoc. Začne vyberať veci z vreciek a rozhadzovať po triede. Pomóóóc, pomóóóc.

Žiačka 1 a 3 sa usmievajú a tlieskajú.

Učiteľka: Podíde k Žiačke 2. Okamžite zlez z tej stoličky. Takmer kričí. Hovorím ti to dosť jasne?!

Žiačka 3: Môj brat sa nesmie prehrabávať v mojich veciach.

Žiačka 1: Ja si ich pred mamou schovávam.

Učiteľka: Pomaly a dôrazne. Snažíte sa ma vyprovokovať?

Žiačka 3: Ona vám chcela niečo povedať. Ukáže na Žiačku 1.

Žiačka 1: Aká som ti ja ona. Mám svoje meno.

Žiačka 3: Zabudla som ho. Musíš mi ho pripomenúť. Mám náročný deň.

Žiačka 2: Zlezie zo stoličky. Dobre, dobre. Prehnala som to. Ospravedlňujem sa.

Žiačky sa opäť sadajú do lavíc.

Učiteľka: Zhlboka sa nadýchne, upokojí sa. Dúfam, že vás to herectvo prešlo? Neviem, čo do vás vošlo. 

Žiačky vyberajú veci z vreciek. Učiteľka ich sleduje. Žiačka 2 drží v ruke sto euro.

Žiačka 2: Jéééj, pozrite, čo som našla. Sto euro. Hľadám ich už celý týždeň.

Všetci zostanú na ňu pozerať.

Žiačka 3: Ja som to hovorila.

Žiačka 4: To je toho, sto euro. Môj otec ich má plné vrecká.

Žiačka 1: Počkať, ty máš sto euro? Pozerá na ňu prekvapene. Úplne náhodou si našla sto euro? Sláva.

Žiačka 2: Viete si predstaviť, ako dlho som ich hľadala?

Ukazuje a máva bankovkou nad hlavou. Vystupuje z lavice a tancuje. Všetci na ňu pozerajú.

Učiteľka: Myslím, že prípad je vyriešený.

Žiačka 2 sa zastaví, pozerá na spolužiačky, potom na učiteľku.

Učiteľka: Vystrie ruku. Odovzdaj mi ich.

Žiačka 2: Bráni sa. To je mojich sto euro. Azda si nemyslíte... Nie, nie Kýva prstom. Ja nie som zlodej. Ja som žiadnych sto euro neukradla.

Žiačka 3: Ha, ha, ha. O tom vážne pochybujem.

Žiačka 4: Začne si prehľadávať vrecká. Počkať, počkať. Ešte ráno som mala v peňaženke stopäťdesiat  euro. A teraz mám len päťdesiat. Chcela som si ísť s mamou kúpiť nový Yphone. Otočí sa na dvojku. Vráť mi ich.

Žiačka 1: Ak si dobre spomínam, mne si dlžná presne sto euro. Požičala si si ich na oslavu svojich narodiek. Okamžite si splať svoje dlhy, lebo za seba neručím.

Učiteľka: Buchne po stole. Prestaňte! Vy ste sa snáď dohodli alebo čo. Je to od vás milé, že sa jej snažíte pomáhať, ale to nepomôže. Vráť ich, lebo okamžite volám rodičom.

Učiteľka urobí krok vpred a vystrie ruku. Ticho počuť tikot hodín.

Žiačka 2 stojí a pozerá na riaditeľku. Sto euro schová do vrecka. Tikot hodín silnie. Riaditeľka rýchlym krokom zamieri k dverám. Tresnú dvere. Tikot hodín ustane. Žiačky si sadnú na svoje miesta.

VÝSTUP IV. - pokus o sebareflexiu

Žiačka 1: Myslíte si, že sa vráti?

Žiačka 4: To si buď istá. A nepríde sama. Dovedie si posilu.

Žiačka 2: Máme problém. No a čo. Svet sa nezrúti.

Žiačka 3: My máme problém? Ty si ju vyprovokovala. Znázorňuje. Tralala, našla som sto euro.   

Žiačka 4: Štylizovane. Budem kričať o pomoc. Pomóóóc, pomóóóc.

Žiačka 2: Nie je to len moja chyba.

Žiačka 1: Asi to je jedno. Hodila nás do jedného vreca.

Žiačka 4: Nohy, dostali vo vašej triede. A tie nohy ich donesú aj späť. Hodila nás do jedného vreca. Viete sa rozprávať aj normálne?

Žiačka 2: Našla som cukríky. Kto chce? Máva s cukríkmi v ruke.

Ticho.

Žiačka 2: Nikto? Nevadí. Aspoň mi viac zostane. A mohli ste si vybrať farbu akú chcete: žltý, zelený, fialový, modrý, ...

Žiačka 1: Malo by nás to aspoň trochu mrzieť, že sme k nej také.

Žiačka 4: Zato si môže sama.

Žiačka 3: Mali by sme zistiť, kto ich ukradol. Nech sa pohneme z miesta.

Žiačka 4: Ešte to stále nevieme?

Žiačka 3: Už ma to prestáva baviť. Pre nejakých 100 euro nás tu držia dve hodiny.

Žiačka 1: Pozrime sa na to z druhej strany! Celý čas tu riešime, kto ukradol sto euro. A vieme, komu chýbajú?                                                                                                              

Žiačka 4: Na to si prišla sama?

Žiačka 1:  Komu z nás chýba sto euro?

Ticho, nik sa nehlási.

Žiačka 3: Nikomu. Keď nie nám, tak komu? Opýtam sa ďalších. Otvára okno, kričí. Komu chýba sto euro?

K žiačke 3 sa pridá žiačka 2. Otvorí dvere na triede a kričí na chodbu.

Žiačka 2: Komu chýba sto euro?

Žiačka 1: Vstáva. Ste normálne? Prestaňte! Nechcem tu mať bezdomovcov.

Žiačka 1 a 3 prestanú kričať.

Žiačka 3: O to predsa ide. O bezdomovcov. Hnusia sa ti?

Žiačka 1: Ja som nepovedala, že sú mi odporný, len, že ich tu nechcem!

Žiačka 4: Super. Nikomu nechýba sto euro, ide sa domov. Vstáva, berie tašku. Nechápem, prečo nás tu držia.

Žiačka 2: Ja som vám vravela, že je to všetko výmysel.  Ak potrebujú nejakých obetných baránkov, nech si hľadajú inde. 

Žiačka 1: Mohla by si byť aspoň raz ticho?

Žiačka 2: Nie. Keď niečo chcem povedať, poviem.

Žiačka 1: Krásna vlastnosť.

Žiačka 2: Mám aj iné.

Žiačka 1: Zavri si už tú svoju...

Žiačka 2: Rada sa rozprávam. No a čo. Pozerá jej do očí. Nie som ty. Lepšie ako mlčať a trápiť sa, keď mám problém.  Som raz taká. Chápeš?  

Žiačka 4: Mohli by ste prestať? Nehádajte sa. Zdvihnite zadok a ideme.

Všetci ticho sedia.

Žiačka 4: Na čo čakáte?! Počuli ste, že prípad je vyriešený. Ak sto euro nikomu z nás nechýba, ide sa domov!        

Vyberie sa k dverám a čaká na ostatné. Žiačky pomaly vstávajú a balia si veci do tašiek.

Žiačka 3 vyhadzuje veci z tašky. Pozrie na spolužiačky. 

Žiačka 3: Baby, nevidel niekto môj mobil? Mala som ho v taške. Dala som si ho tam.

Žiačka 4: Bože. Zase zdržuješ.

Žiačka 2: Pomôžem ti, nájsť ho. Podíde k spolužiačke a úmyslom pomôcť jej hľadať.

Žiačka 3: Mojich vecí sa nedotýkaj! Postihnutá.

Žiačka 2: Ničoho som sa nedotkla.

Žiačka 1: Konečne prestaň. Nič nenecháš na pokoji. Všetci to vieme.

Žiačka 2: Všetci? Dobre, dobre. Zamieri k dverám. Keď ste všetci proti mne, ja tu pokojne nemusím byť.

Žiačka 2 odíde z triedy, tresne s dvermi Žiačke 4 pred nosom. Tá sa na poslednú chvíľu rozhodla, že pôjde s ňou. Zostane zarazene stáť.

Žiačka 4: A ja. 

Žiačka 3 si ďalej prehľadáva kabelku, ostatné dievčatá na ňu pozerajú.

Žiačka 3: Mohli by ste prestať zízať a niekto mi prezvoniť.

Ostatné žiačky postupne prídu na to, že každej niečo chýba. Zostanú na seba pozerať. Pozrú ešte do lavíc, okolo stolov, až zostanú pozerať na seba navzájom. Vtom sa otvoria dvere a do nich vojde Žiačka 2.

VÝSTUP V. - hľadanie vinníka

Žiačka 2 vojde do triedy, sadne si do svojej lavice.

Žiačka 2: Nevedeli ste to bezo mňa vydržať. Priznajte sa. Pauza. Vidí, že všetci na ňu pozerajú. Čo sa stalo?

Žiačka 4: Vyber všetko z vreciek.

Žiačka 2: Ste normálne?

Žiačka 4: Nie.

Žiačka 3: Ty si nepočula? Vyber všetko z vreciek.

Žiačka 2: Šiblo vám?

Žiačky urobia krok k Žiačke 2. V triede začne byť dusno.

Žiačka 1: Máš s tým problém?

Žiačka 4: Máš s tým problém?!

Žiačka 2: No dobre, dobre. Ale mi to potom vysvetlíte.

Žiačka 2 vyberie obsah vreciek a položí na lavice. Ostatné žiačka skúmavo pozerajú na lavicu.

Žiačka 3: Kde si ich schovala?

Žiačka 2: Čo kde som schovala?

Žiačka 1: Nerob zo seba sprostú.

Žiačka 2: Ja nie som sprostá.

Žiačka 4: A teraz tašku.

Žiačka 2: Ale to je predsa ...

Žiačka 3: Čo to je?

Žiačka 2: Šikan. 

Žiačka 1: Ak chceš, kľudne si krič o pomoc. Zahraj svoje divadlo.

Žiačka 4: Vysyp veci z tašky.

Žiačka 2: To nemôžete.

Žiačky 1,3,4 uprene a prísne na ňu hľadia. Urobia krok vpred. Žiačka 2 zatiaľ odoláva.

Žiačky 1,3,4: Vysyp veci z tašky.

Žiačka 2: No dobre, dobre...

Žiačka 2 vysype veci z tašky a odíde do kúta. Pritom si stále niečo hundre.

Žiačky prídu k lavici. Pozerajú na vysypané veci. Žiačka 4 neveriacky začne prehľadávať tašku.

Žiačka 3: Kde si ich schovala?

Žiačka 2: Ja som nikomu nič nezobrala.

Žiačka 4: Ukradla si nám veci.

Žiačka 2: Ste sprosté. Nič som vám neukradla.

VÝSTUP VI. - rozuzlenie

Do triedy vstupuje učiteľka. Pozerá na žiačky, veci na lavici. Žiačka 2 prichádza k svojej taške  a dáva si veci do nej. Ostatné žiačky si sadajú do lavíc. Riaditeľka sa postaví pred tabuľu. Počká, pokiaľ si Žiačka 2 uloží veci do tašky a sadne. Počuť tikot hodín.

Volali mi z polície. Chytili jedného žiaka našej školy ako predáva ukradnuté veci. Všetky sú asi žiakov našej školy. Pozrite si svoje veci a ak vám niečo chýba, nahláste mi to.

V triede je ticho. Stále počuť tikot hodín.

Učiteľka: Chcem sa vám ospravedlniť., že som vás... Však vy viete. Podozrievala.

K O N I E C